Zelenskyj na výročie černobyľskej katastrofy varoval pred ruským "vydieraním" a obsadzovaním elektrární
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu na 37. výročie katastrofy v atómovej elektrárni pri meste Černobyľ varoval pred "vydieraním", ktorého sa dopúšťa Rusko obsadením jadrových zariadení na Ukrajine.
Zelenskyj uviedol, že svet sa nesmie skloniť pred týmto vydieraním, a upozornil, že sa môže stať "nová jadrová tragédia". Informoval o tom portál britskej televízie Sky News.
Bývalí zamestnanci elektrárne si v stredu v Černobyli pripomenuli výročie najhoršej katastrofy v dejinách jadrovej energetiky kladením kvetov k pomníku na počesť jej obetí.
Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Telegram prirovnal jadrovú katastrofu v černobyľskej elektrárni z roku 1986 ku krátkemu ruskému obsadeniu tejto elektrárne a výlučnej zóny kontaminovanej rádioaktívnym žiarením, čo trvalo vlani od februára do marca. "Okupant vlani nielen obsadil jadrovú elektráreň (Černobyľ), ale tiež znovu ohrozil celý svet," napísal Zelenskyj na Telegrame.
"Nehoda v Černobyľskej atómovej elektrárni pred 37 rokmi zanechala obrovskú jazvu na celom svete. Po oslobodení elektrárne od okupanta prešiel viac než rok. Musíme urobiť všetko, aby sme teroristickému štátu zabránili použiť jadrové elektrárne na vydieranie Ukrajiny a sveta," napísal Zelenskyj.
Prezident dodal, že Kyjev od znovuzískania černobyľskej elektrárne pod svoju kontrolu opäť zaviedol predvojnové bezpečnostné opatrenia a obnovil vedeckú prácu v rámci zóny. Upozornil však, že Moskva môže svojím konaním aj v budúcnosti ohroziť jadrovú bezpečnosť sveta. "Ukrajina a svet už zaplatili vysokú cenu za odstraňovanie následkov černobyľskej katastrofy," pripomenul Zelenskyj.
Podľa ukrajinského ministerstva životného prostredia je vyše 150 členov ukrajinskej Národnej gardy stále vojnovými zajatcami, pretože ruskí vojaci ich počas krátkej okupácie Černobyľa, po začatí invázie, odviedli do ruských väzníc.
Výbuch v roku 1986 v atómovej elektrárni na Ukrajine, ktorá vtedy patrila do Sovietskeho zväzu, vyslal rádioaktívny materiál do celej Európy. Priamo pri havárii, hasení a likvidácii zahynulo podľa sovietskych údajov približne 30 ľudí, zamestnancov elektrárne a hasičov. Mnoho ďalších ľudí zomrelo neskôr na choroby súvisiace s ožiarením.