Šéf ukrajinského parlamentu v Poľsku kondoloval rodinám obetí volyňského masakru
Šéf ukrajinskej Najvyššej rady Ruslan Stefančuk dal dnes v prejave v Sejme, dolnej komore poľského parlamentu, najavo svoju účasť príbuzným a potomkom Poliakov, ktorých za druhej svetovej vojny na Volyni zavraždili ukrajinskí nacionalisti. Agentúra Reuters to označila za gesto, ktoré medzi Poľskom a Ukrajinou pomôže uvoľniť napätie panujúce okolo týchto udalostí pred ich 80. výročím.
Pamiatka ako varovanie
Stefančuk príbuzným obetí volyňského masakru tiež ďakoval za to, že udržiavajú pamiatku svojich predkov. "Je to pamiatka, ktorá nevyzýva k pomste a nenávisti, ale znamená varovanie, aby sa nikdy nič také medzi našimi národmi neopakovalo," povedal Stefančuk. Denník Gazeta Wyborcza píše, že poslanci všetkých politických strán zastúpených v Sejme jeho slová prijali s dlhým potleskom.
Poľsko patrí k najbližším spojencom Ukrajiny, ktorá sa už rok a štvrť bráni ruskej invázii. Násilnosti z rokov 1943 až 1944 však vzťahy medzi oboma krajinami zaťažujú. Podľa historikov viac ako 100-tisíc Poliakov, vrátane žien a malých detí, zabili ukrajinskí nacionalisti v oblasti, ktorá ležala pred vojnou v juhovýchodnom Poľsku a dnes je väčšinou súčasťou Ukrajiny. Zabíjanie vrcholilo pri takzvanej krvavej nedeľe, keď 11. júla 1943 bojovníci Ukrajinskej povstaleckej armády zaútočili na zhruba 150 poľských dedín, kde zahynulo vyše 10-tisíc Poliakov.
Ukrajinskí historici naopak pripomínajú masakry civilistov pri "odvetných akciách" poľskej Zemskej armády proti ukrajinským dedinám, pri ktorých podľa odhadov zahynulo až 20-tisíc Ukrajincov. Počas desaťročí pod nadvládou Moskvy bolo túto tému tabu a oba národy o ňom dodnes diskutujú ťažko. Mnoho obetí nebolo nikdy nájdených ani identifikovaných.
Spoločné pátranie po hroboch
Stefančuk tiež v Sejme povedal, že ukrajinskí a poľskí odborníci budú spoločne pátrať po hroboch obetí udalostí z druhej svetovej vojny. Gazeta Wyborcza však podotýka, že problémom pre poľskú stranu je v súčasnosti napríklad to, že Ukrajina pozastavila povolenia na exhumácie v miestach zločinov, ktorých obeťami boli Poliaci.
Stefančuk tiež v prejave pred poľskými poslancami niekoľkokrát ďakoval Poliakom za podporu, ktorú Ukrajine poskytujú v obrane proti terajšej ruskej agresii. "Veľký poľský národ, náš poľský sused, nám v tých strašných dňoch preukázal nezištnú lásku," uviedol šéf ukrajinského parlamentu. Poľsko poskytuje Ukrajine vojenskú alebo humanitárnu pomoc, ponúklo tiež útočisko státisícom Ukrajincov, ktorých z domova vyhnala vojna.
Spor kvôli volyňskému masakru medzi Varšavou a Kyjevom naposledy vypukol pred niekoľkými dňami, keď hovorca poľského ministerstva zahraničia Lukasz Jasina vyhlásil, že Varšava očakáva pri príležitosti 80. výročia masakru ospravedlnenie od Ukrajiny a prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyl Zvarych reagoval vyhlásením, že vnucovať Kyjevu alebo Zelenskému, čo by mali robiť, je neprijateľné a nešťastné. Vyzval na vyváženosť vo výrokoch a zároveň uviedol, že Ukrajina je pripravená na dialóg. Neskôr svoje slová zmiernil a uviedol okrem iného, že Ukrajina ctí pamiatku obetí.
"Sme opäť na správnej ceste a tento prejav je dokladom opätovného približovania našich pozícií," povedal dnes po Stefančukovom vystúpení v Sejme poľský minister zahraničia Zbigniew Rau.
Agentúra Reuters pripomína, že v roku 2013 poľský parlament masaker spáchaný UPA označil za "etnickú čistku so znakmi genocídy". Ukrajinská strana však toto stanovisko neprijala a o násilnostiach na Volyni často hovorí ako o súčasti konfliktu medzi Poľskom a Ukrajinou, ktorý dopadol na oba národy.