Útoky dronov-"kačiek" v Moskve zasiahli sebavedomie Rusov a naštrbili ilúzu bezpečia
Utorkový nálet dronov na Moskvu bol najväčším od začiatku ruského vpádu na Ukrajinu. Aj po niekoľkých hodinách zostáva nejasné, koľko strojov útočilo, kto ich vyrobil a odkiaľ odštartovali, upozorňuje ruská redakcia BBC. Podľa niektorých komentátorov ukrajinský náčelník generálneho štábu Valerij Zalužnyj vopred ohlásil útoky na ciele v hĺbke Ruska už vlani v septembri.
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že celkom útočilo osem dronov, z ktorých tri zneškodnili prostriedky rádioelektronického boja po čom nasledoval ich pád, a ďalších päť zostrelili protiletecké systémy Pancir-S. Tri spadnuté drony sú zodpovedné za zásahy troch obytných budov na Leninskej triede, Profsojuznej a Atlasovej ulici. Neovládané drony sa mohli zrútiť na domy.
Stále chýba potvrdenie od nezávislých zdrojov, že sa všetko skutočne odohralo práve takto. Spravodajský kanál Baza na sociálnej sieti Telegram spočiatku tvrdil, že na rannom útoku sa zúčastnilo asi 25 dronov, z ktorých sa veľkú časť podarilo zostreliť. Ruský prezident Vladimír Putin povedal, že protivzdušná obrana fungovala „normálne, uspokojivo“, aj keď je na čom pracovať.
Putin vyhlásil, že Kyjev si zvolil cestu zastrašovania ruských občanov, nespomenul už, že čo v takom prípade robí ruská armáda, keď raketami a dronmi útočí na ukrajinské mestá. Putinov hovorca Dmitrij Peskov tvrdí, že za útokom sú Ukrajinci. Ruský minister obrany Sergej Šojgu označil nálet za „teroristickú akciu kyjevského režimu proti civilným objektom“.
Kyjev ranný útok na Moskvu oficiálne nekomentoval. Na druhej strane poradca šéfa prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak v programe Breakfast Show uviedol, že „s uspokojením sleduje“ dianie a predpokladá zvýšenie počtu útokov, aj keď k nim Kyjev „samozrejme nemá“ žiaden vzťah.
Nálet dronov na Moskvu neviedol k takým ničivým následkom, aké spôsobujú drony Šáhed iránskej výroby na Ukrajine. Ráno, keď obyvatelia Moskvy zaznamenali na nebi drony a počuli výbuchy, ruská armáda vyslala na ukrajinské hlavné mesto 31 šáhedov. Z nich sa 29 podarilo zostreliť, ale nálet bol taký silný, že dôsledkom zomrela jedna žena a ďalších 13 ľudí bolo zranených.
Na začiatku minulého septembra náčelník generálneho štábu ukrajinských síl Valerij Zalužnyj zverejnil článok o vyhliadkach ukrajinskej vojenskej kampane v roku 2023. Uvádzalo sa v ňom to, že hlavnou výhodou ruských síl je dosah ich arzenálu. Rusko vtedy mohlo použiť strely s plochou dráhou letu a doletom až 2000 kilometrov, zatiaľ čo Ukrajina mala k dispozícii iba rakety s doletom ledva 100 kilometrov.
„Problémom je beztrestnosť istená fyzickou vzdialenosťou. V tom spočíva skutočná sila nepriateľa. Nemáme právo ponechať to bez náležitej pozornosti,“ písal vtedy generál. Podľa niektorých komentátorov Zalužnyj prakticky vopred ohlasoval útoky na ciele hlboko na území Ruska s cieľom naštrbiť sebavedomie Rusov ohľadom vlastnej bezpečnosti.
Je ťažké tvrdiť či drony, ktoré sa objavili nad Moskvou, mierili na vojenské ciele, keďže o zasiahnutí vojenských objektov alebo infraštruktúry úrady neinformovali. Pokiaľ však za náletom skutočne stáli ukrajinské ozbrojené sily, potom už iba prítomnosť dronov nad Moskvou splnila úlohu, o ktorej písal Zalužnyj.
Odpaľovanie protileteckých rakiet, výbuchy padajúcich dronov alebo zásahy obytných domov ničia presvedčenie obyvateľov Moskvy o tom, že sú chránení. A ak pády dronov na obytné domy boli dielom protivzdušnej obrany, jej efektívnosť môže sotva upokojiť miestnych obyvateľov.
O samotných dronoch sa toho veľmi nevie. Súdiac podľa záberov na internete išlo o drony strednej triedy s rozpätím krídiel okolo troch metrov, ktoré boli vybavené spaľovacími motormi. Pozorovať bolo však možné dva typy dronov – jeden s klasickým usporiadaním, podobný ľahkému lietadlu, a druhý dron s usporiadaním typu „na kačku“, teda s nosnými plochami na zadnej časti konštrukcie.
Na kanáli Shot v aplikácii Telegram sa objavil záber bojovej časti dronu, ktorý vletel do bytu jedného z poškodených domov. Podľa záberov išlo o ženijnú demolačnú nálož KZ-6, ktorá sa vyrábala ešte v Sovietskom zväze a dodnes sa využíva na rôzne účely. Dron, ktorý ňou bol vybavený, mohol prejsť úpravami a z prieskumného dronu sa stal dron-kamikadze.
Ruské úrady by sa mali pýtať kompetentných, akú vzdialenosť dokážu tieto drony preletieť, uvádza BBC. Drony tejto veľkosti môžu preletieť niekoľko stoviek kilometrov a teoreticky mohli vyštarovať z územia Ukrajiny. Ale potom sa podľa BBC ponúka otázka: Ako tieto drony dokázali prekonať protivzdušnú obranu pri fronte a potom sa vyhnúť odhaleniu počas celej dĺžky trvania letu?
Nejde o prvý nálet dronov, ktoré dokázali prekonať veľké vzdialenosti bez toho, aby boli spozorované. Na konci februára aj apríla našli v okolí Moskvy trosky bezpilotných strojov, ktoré sa podobali dronom UJ-22 Airborne ukrajinskej výroby. V máji ďalšie dva drony explodovali priamo nad Kremľom.
V prípade, že drony nad Moskvou z utorka odštartovali z ruského územia, by mohla vzniknúť zložitá situácia. Také veľké stroje štartujú buď z katapultu, ktorý predstavuje ťažkopádnu konštrukciu, alebo ako lietadlá po rozjazde na zemi. Ale na to potrebujú viac-menej rovnú plochu. Navyše by bolo nutné takéto stroje dopraviť do Ruska, čo nie je jednoduché ani v rozobranom stave, tvrdí BBC.