Porazení a víťazi postpandemickej zdravotnej starostlivosti
Firmy, ktoré sa príliš spoliehali na vakcíny a lieky proti COVID-19, patria v sektore zdravotníctva medzi porazených.
Počas pandémie COVID-19 doľahli na farmaceutické spoločnosti ťažké časy. Jedinou výnimkou boli spoločnosti, ktoré dokázali rýchlo vyvinúť vakcíny proti novému koronavírusu, prejsť schvaľovacím procesom a dodávať ich vo veľkých počtoch naprieč celým svetom. Obdobie po skončení pandémie sa však pre farmasektor ukazuje ako ešte ťažšie. Špeciálne spoločnosti, ktoré sa príliš spoliehali na vakcíny proti COVID-19, výrazne utrpeli. Naopak, farmafirmy so širším portfóliom, ako napríklad Pfizer, Johnson & Johnson alebo AstraZeneca, ktorých biznis nestojí a nepadá na vakcínach alebo liekoch proti COVID-19, sú v čiernych číslach.
V pandemických časoch patrili spoločnosti BioNTech a Moderna medzi tie najúspešnejšie. Napríklad Moderna takto pred rokom reportovala vskutku pôsobivé štvrťročné čísla: výnosy: 4,7 miliardy dolárov, čisté príjmy 2,2 miliardy dolárov a upravený zisk na akciu 5,24 dolárov. Už vtedy však odborníci varovali, že biznis Moderny - do veľkej miery naviazaný na úspech covidových vakcín - nie je udržateľný. Navyše, Modernu začali dobiehať náklady na výskum a vývoj, ktoré za kvartál končiaci júlom 2022 narástli na 1,4 miliardy USD, to znamená, že „zhltli“ 30 % výnosov z predaja vakcíny.
Aktuálny vývoj tieto obavy len potvrdil. Spoločnosť Moderna stratila za posledných 12 mesiacov až 27 % svojej hodnoty. Ešte horšie je na tom nemecký BioNTech, ktorý za rovnaké obdobie prišiel o 49 % svojej hodnoty. Obe spomínané firmy dnes nielen bojujú o udržanie svojho predchádzajúceho úspechu, ale – ak nedokážu získané skúsenosti z vývoja vakcín proti COVID-19 pretaviť do iných liekových segmentov – môže sa ich životný cyklus uzavrieť.
Nový problém: nedostatok liekov
Férovo treba povedať, že to nebola len kríza spôsobená koronavírusom, ktorá výrazne ovplyvnila sektor zdravotníctva a farmaceutické firmy. Prakticky okamžite ju vystriedala inflačná kríza, ktorá predstavuje značnú záťaž pre zdravotnícke systémy jednotlivých krajín. Aj v tomto prípade ide čiastočne o dôsledok COVID-19, ktorý narušil dodávateľské reťazce a vystavil systémy zdravotnej starostlivosti ďalšej ťažkej skúške: nedostatku liekov.
Prevažná väčšina účinných látok sa vyrába v Číne alebo Indii. Dodávateľský reťazec je preto enormne dôležitý pre plynulé zásobovanie výroby farmaceutických firiem v Európe či Severnej Amerike. Keďže reťazce sa narušili, Európa aj Spojené štáty logicky čelili problémom s dodávkami liekov. K tomu sa kvôli rastúcim cenám vstupov pridalo aj zdražovanie, čo má však za následok zvyšovanie tlaku na rozpočty verejného zdravotného poistenia. Inak povedané, výrobcovia liekov dodávajú svoje produkty predovšetkým tam, kde za ne môžu dostať slušne zaplatené.
S tým súvisí aj hrozba odchodu farmaceutických spoločností z krajín, kde vlády mienia šetriť za každú cenu. Niečoho podobného sme mohli byť svedkami na prelome rokov 2022 a 2023 vo Veľkej Británii, odkiaľ sa sťahujú americké spoločnosti Eli Lilly a AbbVie. Britský systém tieto firmy príliš finančne „dusil“, a tak hľadajú atraktívnejšie prostredie. Vedľajším symptómom sú aj takzvané reexporty liekov. Vidíme ich v krajinách, ktoré sa snažia výrobcov a distribútorov tlačiť k čo najnižším cenám. Títo následne logicky redukujú dodávky liekov do spomínaných krajín a uprednostňujú tie, kde dostanú za svoje liečivá zaplatené viac. Je to aj prípad Slovenska, ktoré pri kategorizácii tlačí na výrobcov podmienkou nepresahovať cenový priemer troch najnižších cien v referenčných členských krajinách EÚ.
Rebríčku top firiem v zdravotníctve kraľuje zdravotná poisťovňa
S kolegami, analytikmi v ApmeFX, sme zostavili rebríček TOP 20 spoločností v oblasti zdravotníctva. Drvivá väčšina firiem z tohto rebríčka má aktivity „naširoko“ rozložené, a preto sa im darí zvyšovať svoju trhovú kapitalizáciu. Jednotkou v rebríčku nie je výrobca liekov a liečiv, ale zdravotná poisťovňa. Americká UnitedHealthCompany je poisťovňou pre 70 miliónov klientov s aktivitami v USA a Latinskej Amerike. Svoje aktivity zvyšuje organicky – naposledy s medziročným rastom o 5,72 % - a dnes dosahuje trhovú kapitalizáciu vyše 451 miliárd dolárov.
Z farmaceutických firiem je jednotkou a takpovediac „skokanom roka“ Eli Lilly s medziročným rastom kapitalizácie o 68 % na 415 miliárd dolárov. Jej úspech je postavený na liekoch pre oblasť psychiatrie, kde je svetovým lídrom.
Až za touto firmou sa umiestnil svetovo najväčší farmaceutický producent Johnson & Johnson, ktorý je okrem liekov a liečiv aktívny aj v oblasti hygieny, zdravotníckych pomôcok a ďalších materiálov pre sektor. Firma okrem iného úspešne vyvinula aj vakcínu proti COVID-19, avšak nijako sa na tento segment nespoliehala. Úvodom tohto roka musela riešiť následky prehratého súdneho sporu okolo (ne)závadnosti niektorých produktov pre deti, čo malo dopad na ziskovosť aj valuáciu. Napriek miernemu poklesu má však firma hodnotu 413 miliárd dolárov.
AstraZeneca je zase príkladom farmafirmy, ktorá okrem úspešnej covidovej vakcíny vyvíja aj lieky pre oblasť liečby rakoviny, infekcií, vysokého krvného tlaku, gastroenterologických a neurologických ochorení. Jej trhová kapitalizácia medziročne narástla o 41 percent na takmer 229 miliárd dolárov a ak vylúčime z výsledkov segment okolo vakcíny proti COVID-19, v tomto roku sa očakáva rast predaja o 15 percent.
Ak to zhrniem, analýza top globálnych firiem v segmente zdravotníctva ukazuje, že dnes sú úspešné firmy, ktoré majú naširoko rozložené aktivity a zároveň si dokázali zabezpečiť neprerušený prísun účinných látok tak, aby mohli ďalej vyrábať svoje špičkové originálne lieky. Naopak, kto takpovediac všetko vsádzal na vakcíny proti COVID-19, má dnes zásadný problém zostať v čiernych číslach.
komentár hlavného analytika ApmeFX Petra Svoreňa