Maďarsko obmedzilo práva migrantov, keď museli žiadať o azyl na ambasádach, rozhodol Súdny dvor EÚ
Maďarský zákon nútiaci migrantov žiadať o azyl na ambasáde v tretej krajine je v rozpore s azylovými predpismi Európskej únie. Rozhodol o tom dnes Súdny dvor EÚ, ktorý vyhovel žalobe Európskej komisie proti maďarskej norme z roku 2020. Pravidlá zavedené Maďarskom v čase covidovej pandémie podľa najvyššieho orgánu justície Únie obmedzili azylové práva dotknutých utečencov, čo nemožno zdôvodniť ochranou zdravia. Súd už v minulosti nariadil Budapešti zrušiť niektoré pravidlá, ktoré podľa neho neprimerane zasahovali do práv migrantov.
Maďarsko chcelo brániť šíreniu nákazy
Maďarský parlament prijal v čase pandémie covidu-19 zákon, ktorý mal podľa vlády v Budapešti brániť šíreniu nákazy. Občanom niektorých krajín nariaďoval, aby úmysel požiadať o azyl najskôr písomne oznámili maďarskej ambasáde v Belehrade alebo v Kyjeve. Únijná exekutíva sa kvôli tomu obrátila na súd.
Podľa súdu podmienka obsiahnutá v zákone "cudzinca zbavuje možnosti skutočne využiť svoje právo na podanie žiadosti o azyl v Maďarsku, ako je zakotvené v Charte základných práv Európskej únie". Budapešť zároveň nesplnila povinnosti, ktoré pre ňu vyplývajú z smernice Únie o azylových konaniach, uviedol súd.
Sudcovia dospeli k záveru, že krajina nemôže zdôvodniť obmedzenie azylových práv ochranou verejného zdravia v Maďarsku v takto neprimeranej podobe. Predpis navyše podľa nich nie je v tomto smere efektívny, pretože žiadatelia o azyl by sa mohli nakaziť pri vynútenej ceste na ambasádu a potom nákazu rovnako šíriť v Maďarsku. Súd konštatoval, že zákon bol prijatý ako provizórny, jeho platnosť však bola niekoľkokrát predĺžená.
Konflikt Maďarsko-EÚ trvá už od roku 2015
Únijné inštitúcie vedú s Budapešťou spory na tému migrácie už od roku 2015. Vláda národno-konzervatívneho premiéra Viktora Orbána vtedy začala uplatňovať tvrdú protiimigračnú politiku. Maďarsko okrem iného vybudovalo na vonkajšej hranici EÚ so Srbskom tranzitné zóny, ktoré fungovali priamo pri hraniciach ako uzavreté tábory, odkiaľ bolo možné voľne odísť len späť do Srbska.
Z pohľadu maďarskej vlády boli utečenci v týchto zariadeniach dobrovoľne, súd EÚ však rozhodol, že boli zadržiavaní bez zákonného dôvodu. Ďalším porušením únijných pravidiel bol podľa sudcov fakt, že niektorí ľudia usilujúci sa o azyl nemali možnosť zostať na maďarskom území po zamietnutí žiadosti, aby mohli prípadne podať odvolanie.