Dielo Milana Kunderu zasiahlo celé generácie. Ocenil ho Pavel aj Macron
Vo veku 94 rokov v utorok vo svojom parížskom byte zomrel český spisovateľ Milan Kundera, medzinárodne preslávený autor, ktorý svojím dielom zasiahol niekoľko generácií čitateľov a ktorého romány už teraz patria ku kánonu svetovej literatúry. Jeho umelecký odkaz dnes ocenili kolegovia aj odborníci a tiež domáci i zahraniční politici, vrátane českého prezidenta Petra Pavla a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Nekrológov vytlačili svetové médiá a minútu ticha držala česká Poslanecká snemovňa aj Európsky parlament. Kundera, ktorý skoro polovicu života strávil vo Francúzsku a svoje knihy písal v posledných desaťročiach po francúzsky, vyjadril podľa svojej manželky Věry želanie, aby bol pochovaný v rodnom Brne.
Český aj francúzsky spisovateľ
Kundera debutoval ako básnik zbierkou stalinistickej poézie, preslávili ho ale najmä romány a eseje. Najznámejšie sú zrejme knihy Žart a Neznesiteľná ľahkosť bytia či súbor poviedok Smiešnej lásky, ktoré v origináli napísal po česky. Medzi ďalšie po česky písané romány patrí Valčík na rozlúčku, Kniha smiechu a zabudnutia či Nesmrteľnosť. Z francúzsky písaných textov, ktoré sa nanovo objavujú aj v českých prekladoch, kritikov zaujali napríklad romány Pomalosť, Nevedomosť alebo Slávnosť bezvýznamnosti, ktorý vyšiel ako posledný pred desiatimi rokmi.
Kundera, ktorého možno označovať za českého i francúzskeho spisovateľa, po odchode z Československa do Francúzska v roku 1975 vo svojej novej vlasti zdomácnel. Jeho knihy vydávalo renomované vydavateľstvo Gallimard a vychádzali aj v početných prekladoch. Podľa Moravskej krajinskej knižnice, ktorá pečie o spisovateľovu knižnicu a archív, Kunderove texty vyšli v 54 svetových jazykoch vo viac ako troch tisíckach vydaní. Jeho meno opakovane figurovalo medzi favoritmi na zisk Nobelovej ceny za literatúru a podľa literárnych vedcov je jedným z mála autorov českého pôvodu, ktorým sa podarilo plne preniknúť do svetovej literatúry.
Spisovateľ, ktorý chcel po vzore Gustava Flauberta "zmiznúť za svojím dielom a zriecť sa úlohy verejnej osobnosti", odmietal od konca 80. rokov poskytovať rozhovory a žil v ústraní. Do verejného priestoru jeho meno v iných ako literárnych súvislostiach preniklo napríklad v roku 2008, keď týždenník Respekt publikoval článok o udaní západného agenta, ktorého sa Kundera údajne dopustil v roku 1950. Diskusie sa viedli aj o tom, prečo Kundera tak dlho otáľal s povolením vydávať svoje francúzskopísané knihy v češtine.
Jeden z autorov storočia
Kunderu dnes ako jedného z najvýznamnejších českých autorov minulého storočia ocenil okrem iného český prezident Petr Pavel. Premiér Petr Fiala zase pripomenul, že Kundera "dokázal osloviť celé generácie čitateľov naprieč všetkými kontinentmi a dosiahol svetovú preslávenosť", minister zahraničia Ján Lipavský zdôraznil, že Kundera ako spisovateľ dobyl svet.
Francúzsky prezident Macron vzdal zosnulému spisovateľovi hold na záver summitu NATO vo Vilniuse, kde pripomenul jeho esej Unesený Západ. Na twitteri potom napísal, že Kunderovo dielo, ktoré sa vzťahuje k univerzálnym hodnotám, sa stalo súdobou klasikou. Francúzska ministerka kultúry Rima Abdul Malaková napísala, že zomrel jeden z najsilnejších hlasov európskej literatúry, ktorý pomáhal čitateľom zorientovať sa v absurdnosti sveta a odhaliť im, kým sú. Ako najväčšieho Európana medzi spisovateľmi ocenila Kunderu aj starostka Paríža Anne Hidalgová, podľa premiérky Élisabeth Borneovej bude písanie a hlas českého spisovateľa svetu chýbať.
Nekrológov česko-francúzskeho spisovateľa dnes vytlačili médiá prakticky po celom svete, vrátane denníkov The New York Times, The Guardian, Die Welt, La Repubblica, Le Monde či El País. Ich autori zdôrazňujú najmä Kunderovo rozkročenie medzi dvoma kultúrami, filozofický presah diela i to, ako sa v ňom zrkadlí história 20. storočia. Pripomínajú tiež Kunderov prerod z prorežimného básnika a nadšeného komunistu vo verejne činného intelektuála, ktorý vo svojich dielach pranieroval totalitný mocenský systém, čo mu vynieslo zákaz publikovania a priviedlo ho k emigrácii.
Českí literárni vedci na Kunderovi oceňujú najmä jeho schopnosť odvodiť z osobnej skúsenosti univerzálne témy, ktoré majú všeobecnú platnosť. Podľa šéfredaktora vydavateľstva Hosť Miroslava Balaštíka ním je napríklad stret človeka a dejinnej moci. Literárny vedec Jakub Češka sa domnieva, že Kunderova tvorba je výnimočná intelektuálnym výzorom, širokým kultúrnym presahom a empatiou, a preto bude ešte dlho aktuálna.
Kundera v roku 2019 opäť prijal české občianstvo a so svojou vlasťou vďaka priateľom udržiaval styky až do svojej smrti. V roku 2010 dostal čestné občianstvo Brna, kde od tohtoročného apríla novo sídli jeho knižnica. V nej dnes vzniklo pietne miesto s kondolenčnou knihou, tá bude k dispozícii tiež na českom veľvyslanectve v Paríži a v pražskom Francúzskom inštitúte.