Vo svete umrie ročne v dôsledku zmeny podnebia viac ľudí, než býva v Košiciach
Klimatická zmena má už dnes dosah na všetkých ľudí na svete. Očakáva sa, že medzi rokmi 2030 a 2050 zmena podnebia spôsobí približne 250-tisíc ďalších úmrtí ročne v dôsledku podvýživy, malárie, hnačky a tepelného stresu.
V priebehu pár rokov tak na ochorenia spôsobené klimatickou zmenou zomrie ročne viac ľudí, ako žije v Košiciach – v našom druhom najväčšom meste. Aj keď za záplavy, globálne otepľovanie či znečistené ovzdušie môžu najmä bohaté krajiny, umierať budú najmä najchudobnejší.
Nemocnica bez strechy
Vanuatu je tichomorský ostrovný štát, ktorý má okolo 315-tisíc obyvateľov. Podobne ako ostatné oceánske štáty, aj Vanuatu je veľmi vystavené následkom zmeny klímy. Obyvatelia už teraz cítia dosahy ako zvyšovanie hladiny morí, bielenie koralov a extrémne tropické cyklóny. Hladina mora sa od roku 1993 zvyšuje približne o šesť milimetrov ročne, čo je takmer dvojnásobok celosvetového priemeru.
Zmena klímy má vplyv aj na zdravie. Mesiac po tom, čo cyklóny Judy a Kevin spustošili a zaplavili ostrovy Vanuatu v juhozápadnom Tichomorí, sa medzi deťmi v hlavnom meste Port Vila a vo vidieckych komunitách množia choroby prenášané vodou.
„Pred cyklónom sme zaznamenali nárast akútnej gastroenteritídy. Bolo to dva týždne pred cyklónom. Po cyklóne čísla len vystrelili a zvýšili sa,“ povedala pre Al Jazeeru doktorka Orelly Thyna, vedúca pediatrie vo Vanuatu a predsedníčka operačného centra pre urgentné prípady v centrálnej nemocnici v Port Vila.
Oddelenie, ktoré má lôžka pre 22 detí vo veku do 13 rokov, teraz pojme až 30 chorých malých detí. Keďže každý deň prichádza viac pacientov, vedenie nemocnice bolo požiadané o ďalšie priestory, dodala doktorka Thyna. S cyklónom bojovala aj samotná nemocnica, novorodenecká jednotka intenzívnej starostlivosti skončila bez strechy.
Okrem gastroenteritídy nemocnica zaznamenala aj zvýšené prípady respiračných infekcií či kožných infekcií u detí.
Nekonečné sťahovania
„Veľa ľudí prichádza o život, o svoju budúcnosť a niekto za to musí niesť zodpovednosť,“ povedal Abul Kalam Abdul Momen, bangladéšsky minister zahraničných vecí. Bangladéšania, ktorí klimatickú zmenu pociťujú na vlastnej koži, sa na svetových emisiách oxidu uhličitého podieľajú len v rozsahu 0,3 percenta.
Predpokladá sa, že do roku 2050 bude 17 percent územia Bangladéša pod vodou v dôsledku zvýšenia hladiny morí a 20 miliónov ľudí príde o svoje domovy. Nejde o hudbu budúcnosti, zmenu cítiť už dnes.
Hamida Khatun je už unavená z neustáleho sťahovania. Bangladéšanka, ktorá má šesťdesiat rokov, sa za svoj život sťahovala už 20-krát, vždy v dôsledku klimatických katastrof. „Zdá sa, že ma prenasledujú, kamkoľvek idem,“ hovorí. Hamida sa pri záplavách v roku 2019 zachránila tak, že si zo spadnutého banánovníka, ktorý plával okolo, urobila plť.
Život v neistote má preukázateľný dosah aj na mentálne zdravie ľudí v Bangladéši. Štúdia Svetovej banky ukazuje, že vystavenie prírodným katastrofám spôsobeným zmenou klímy, ako sú napríklad povodne, je spojené so zvýšenou pravdepodobnosťou výskytu duševných chorôb. Dáta ukazujú, že depresie v týchto prípadoch vzrastú o 31 percent a úzkosti o 69 percent.
„Stanovili sme najvyššiu hranicu, ktorá však môže byť čoskoro prekročená, pokiaľ ide o vplyv klímy na duševné zdravie vo veľmi zraniteľnej krajine. Malo by to slúžiť ako varovanie pre ostatné krajiny,“ uviedol Syed Shabab Wahid, hlavný autor štúdie.
Zraniteľné ženy
Asma Akhter sedí ešte s mokrým oblečením pred svojím dvojizbovým domom a pozerá sa na vodu, ktorá je jej záchranou aj záhubou. Tak ako mnohí, aj ona každý deň loví ryby v tom istom vodnom toku.
V posledných rokoch však stúpajúca hladina mora spolu s intenzívnymi cyklónmi a katastrofálnymi záplavami mala za dôsledok, že sa slaná voda rozlieva do riek, potokov a pôdy všade okolo Asmy a ničí nielen jej živobytie, ale aj jej telo.
Začalo sa to neznesiteľnou bolesťou, ktorú cítila po pôrode svojho druhého dieťaťa. I keď podstúpila operáciu, podľa jej slov stále pociťuje záchvaty horúčky a vracania. Podľa lekárov je jej choroba spôsobená nadmerným vystavením sa slanej vode.
Tisíce bangladéšskych žien, ako je Akhter, čelia ničivým reprodukčným zdravotným problémom spôsobeným zvyšujúcim sa obsahom soli vo vodách, v ktorých žijú a pracujú.
Lipi Khanom má 28 rokov. V rozhovore hovorí, že keď príde príliv, slaná voda sa často vyleje do jej domu a do neďalekého rybníka, v ktorom sa kúpe. Posledné dva roky sa podľa jej slov borila s nepravidelnou menštruáciou a bolesťami v podbrušku. Khanom a jej manžel sa tiež snažili o druhé dieťa. Z problémov viní jej manžel ju.
Lekár jej odporučil hysterektómiu, ale ona operáciu odmietla. „Ak to urobím, moja rodina neprežije. Môj manžel sa so mnou rozvedie. Kam potom pôjdem? Nikoho iného nemám,“ hovorí.
222 percent
„Stratila som priateľov, príbuzných, dom, živobytie, majetok,“ hovorí Marinel Ubaldo. „Boli sme zbavení našich základných ľudských práv vrátane práva na bezpečné prostredie.“
Marinel mala šestnásť rokov, keď zasiahol jej domov na východe Filipín tajfún Haiyan, jeden z najsilnejších tropických cyklónov, aký kedy zaznamenali. Katastrofa pripravila o život viac ako šesťtisíc ľudí a najmenej 28-tisíc zranila. Marinel a jej rodina rodina prežili, ale ich dedina bola zničená. Niekoľko dní žili bez jedla, vody a prístrešia.
Každý rok sa v oblasti Filipín objaví priemerne 20 tropických cyklónov, pričom počas hlavnej sezóny od júla do októbra ich cez Filipíny prechádza približne osem alebo deväť.
Zvyšujúce sa množstvo zrážok, zintenzívňujúce sa cyklóny a následné záplavy sú väčším rizikom pre výskyt chorôb prenášaných komármi, ako je horúčka dengue. Počet tohtoročných prípadov horúčky dengue je takmer 24-tisíc, v porovnaní s ani nie 7 400 prípadmi za rovnaké obdobie v roku 2022. Horúčka dengue narástla o 222 percent.
„Všetko sa to stalo tak rýchlo. Vracala krv, z nosa jej tiekla krv a začala sa zmietať v kŕčoch. Lekári sa ju snažili oživiť, ale...“ hovorí matka dvojročnej Katelyn. Dievčatko zomrelo počas epidémie horúčky dengue v roku 2019.
V manilskom zdravotníckom centre Tondo, kde sa Katelyn liečila, sa v jednej miestnosti detského oddelenia tlačilo 21 pacientov s horúčkou dengue. O jedno lôžko sa museli deliť dvaja až traja, pričom ďalšie lôžka boli rozmiestnené na chodbách.
Život bez vody
Desaťročná Hibo ide s vodou v kanistri do svojho dočasného domova v tábore pre vnútorne vysídlené osoby v Somálsku. „Opustili sme náš domov v Guriel a desať dní sme šli pešo, aby sme sa dostali do tábora Kaharey,“ hovorí. V Somálsku je vnútorne vysídlených 3,7 milióna ľudí.
Za odchodmi je extrémne sucho. „Do tohto tábora sme prišli pred siedmimi dňami v nádeji, že sa situácia zlepší. Moja rodina prišla o všetok dobytok a ťavy. Všetky uhynuli, pretože sme im nemali čo dať. Nemáme nič,“ vysvetľuje osemnásťročná Ayesha Abdi.
Trpia všetci, zvieratá aj ľudia. Zlý prístup k bezpečnej vode ohrozuje najmä deti. „Nedostatok vody zvyšuje riziko hnačky, ktorá je hlavným zabijakom detí mladších ako päť rokov, ako aj chorôb ako cholera, hepatitída A, týfus a detská obrna,“ píše UNICEF.