USA, Kanada a Británia sankcionujú bývalého guvernéra libanonskej centrálnej banky
Spojené štáty, Kanada a Británia zavádzajú ekonomické sankcie voči bývalému guvernérovi libanonskej centrálnej banky Rijádu Salámímu, informovala agentúra AFP. Sedemdesiattriročný Saláma je už niekoľko rokov vyšetrovaný kvôli podozreniu zo sprenevery miliónov dolárov zo štátnej kasy, obvinenie odmieta. Šéfom centrálnej banky bol od roku 1993 do konca minulého mesiaca a podľa mnohých analytikov prispelo jeho vedenie k hlbokej ekonomickej a finančnej kríze, s ktorou sa krajina už niekoľko rokov stretáva.
Politická kríza
"Salamia zneužil svoje postavenie, pravdepodobne v rozpore s libanonskými zákonmi, aby obohatil seba a svojich spolupracovníkov tým, že vyviedol stovky miliónov dolárov cez fiktívne spoločnosti a investoval ich do nehnuteľností v Európe," uviedlo americké ministerstvo financií.
Na Salámího vydal tento rok v máji medzinárodný zatykač francúzsky sudca kvôli tomu, že sa nedostavil na výsluch na parížsky súd. Vo Francúzsku je Salámia vyšetrovaný kvôli podozreniu, že ako šéf libanonskej centrálnej banky vyviedol z libanonskej štátnej kasy milióny na svoje účty v zahraničí alebo za verejné peniaze nakúpil v cudzine nehnuteľnosti. Agentúra AFP uviedla, že Libanon obvykle nevydáva svojich občanov do iných krajín.
Vlani v marci súdy vo Francúzsku, Nemecku a Luxembursku zmrazili kvôli podozreniu z prania špinavých peňazí aktíva v hodnote 120 miliónov eur niekoľkým ľuďom, vrátane Salámího.
Krajina bez prezidenta
Vedenie libanonskej centrálnej banky tento mesiac prevzal dočasne jej viceguvernér Vasím Mansúrí, pretože vládnuce politické frakcie sa nedokázali zhodnúť na novom guvernérovi. Krajina totiž zápasí aj s politickou krízou. Od minulého novembra nemá prezidenta, pretože parlament neschválil nástupcu doterajšieho prezidenta Michela Aúna. Krajinu vedie dočasná vláda, ktorá má len obmedzené právomoci.
Mansúrí je šiitsky moslim, podľa pravidiel by ale mal byť na čele centrálnej banky maronitský kresťan, uviedla televízia Al-Džazíra. Podobné pravidlá platia v Libanone aj pre vysoké politické funkcie. Prezidentom má byť podľa tamojších pravidiel kresťan, vládu, ktorej predsedu menuje prezident, má viesť sunnita a predsedom parlamentu má byť šiita.
Posledná šanca zachrániť ekonomiku
Pri preberaní vedenia centrálnej banky sľúbil Mansúrí rozsiahle reformy, ktoré sú podľa neho poslednou šancou zachrániť ekonomiku. Povedal okrem iného, že výrazne obmedzí alebo takmer zastaví požičiavanie peňazí vláde, ktoré sa rozmohlo za predchádzajúceho vedenia banky. Mansúrí sľúbil do pol roka rozsiahle reformy, ktoré sú potrebné aj pre pomoc od Medzinárodného menového fondu (MMF) a ktoré musí tiež schváliť parlament. Mnohí analytici preto pochybujú, že Mansúrí bude schopný reformy presadiť, keď je pri moci rovnaká politická reprezentácia.
Libanon, kde žije asi šesť miliónov ľudí, vrátane asi 800-tisíc sýrskych utečencov, zažíva od roku 2019 hlbokú ekonomickú a finančnú krízu, označovanú za najhoršiu od občianskej vojny v rokoch 1975 až 1990. Libanonská mena od tej doby výrazne oslabila systém a tri štvrtiny obyvateľov spadli do chudoby. Podľa časti ekonomických expertov môže za súčasnú situáciu zlé hospodárenie politických elít a rozsiahla korupcia.