Britský veľvyslanec pre HN: V politike ľudia často čakajú na zázrak. A ten nepríde

Hovoríte plynule po slovensky, hoci na post britského veľvyslanca v Bratislave ste nastúpili len v auguste 2020. Kde ste sa náš jazyk naučili?

Možnosť začať sa učiť váš jazyk som mal v prvej polovici 90. rokov, keď som tu pôsobil ako mladý diplomat. Predtým som bol v Prahe, tak som sa pôvodne učil češtinu. Musel som to zmeniť na slovenčinu, keď som sa v roku 1993, teda presne po rozdelení spoločného štátu, sťahoval na Slovensko. Vtedy som neformálne hovoril po slovensky s ľuďmi. Neskôr som sa dokonca zamiloval do Slovenky, ktorá je teraz mojou manželkou.

To znamená, že aj doma hovoríte po slovensky?

Áno, doma hovoríme niekedy po anglicky, inokedy po slovensky. A tentoraz, keď som sem pred troma rokmi prišiel ako veľvyslanec, som mal možnosť absolvovať formálne niekoľko hodín slovenčiny. Najdôležitejšie je však hlavne hovoriť daným jazykom. Je to podobné cvičenie, ako keď si precvičujete svaly v tele. Takže ja sa snažím po slovensky hovoriť každodenne. Aj keď sa musím priznať, že stále to neviem veľmi dobre. V každom momente robím nejaké gramatické chyby. No myslím si, že Slováci sú veľmi tolerantní voči cudzincom, ktorí ovládajú vo vašom jazyku aspoň niekoľko slov.

Vaša slovenčina je naozaj vynikajúca, napokon aj tento rozhovor prebieha práve v nej. Považuje ju aj váš syn za materinský jazyk?

Ďakujem. Môj syn sa narodil v Bolívii, potom sme boli v Taliansku, máme teda taký klasický diplomatický život. Neskôr sme sa vrátili do Anglicka a teraz sme tu. On teda veľmi dobre rozumie po slovensky. Momentálne nechce príliš slovenčinu používať – netuším prečo. Avšak keď musí, tak ňou dokáže hovoriť úplne bez problémov.

Vnímali ste i vďaka svojej manželke Slovensko a jeho politickú scénu aj pred rokom 2020?