V Albánsku našli pozostatky najstaršieho jazerného mesta v Európe. Pozostatky majú 5800 rokov pred Kristom
Vedecké analýzy a vykopávky potrvajú ešte mnoho rokov, ale vody Ochridského jazera na hraniciach Albánska a Severnej Macedónska už odhalili zásadné tajomstvo: skrývajú pozostatky najstaršieho doteraz objaveného jazerného mesta na európskom kontinente.
Laboratórium Bernskej univerzity určilo pomocou rádiokarbónovej metódy vek nedávno získaných vzoriek vyzdvihnutých z tejto paleolitickej lokality pri pobreží malého polostrova Lin na 6000 až 5800 rokov pred naším letopočtom.
Najstaršia lokalita v Európe
"Ak je nám známe, jazerná lokalita pri polostrove Lin je najstaršia v Európe. Je o niekoľko sto rokov starší ako doteraz známe miesta v Stredomorí a v alpskej oblasti," povedal agentúre AFP archeológ Albert Hafner, ktorý je riaditeľom výskumu na univerzite v Berne.
Hafner posledné štyri roky spoluriadil prácu tímu albánskych a švajčiarskych archeológov, ktorí vykonávali vykopávky v smaragdových vodách Ochridského jazera. To je najstarším jazerom v Európe a zároveň pamiatkou zapísanou na zozname svetového dedičstva UNESCO. Albánsko sa o ne delí so Severným Macedónskom.
"V severných Alpách pochádzajú podobné jazerné mestá z doby okolo roku 4000 pred Kristom, v talianskych alpských jazerách viac na juhu sa datujú do doby okolo roku 5000 pred naším letopočtom," vysvetľuje Hafner ako odborník na neolitické jazerné mestá Európy.
Tieto mestečká či dediny tvorili domy postavené na kolesách nad vodou alebo v oblastiach pravidelne zaplavovaných stúpajúcou hladinou vody. Podľa prvých odhadov mohlo mesto na balkánskom jazere obývať 200 až 500 ľudí.
Cenné informácie
Archeológovia sa za asistencie profesionálnych potápačov naďalej striedavo spúšťajú na dno jazera, aby vyzdvihli skamenené úlomky a predovšetkým kusy dubových kôl.
Analýza rastových letokruhov týchto kmeňov metódou dendrochronológie by mala poskytnúť "cenné informácie o klimatických a environmentálnych podmienkach" daného obdobia a o každodennom živote obyvateľov mesta, vysvetľuje archeológ Adrian Anastasi, ktorý vedie tím albánskych bádateľov.
"Dub je ako švajčiarske hodinky, veľmi presný, ako kalendár," zdôrazňuje Hafner.
"Aby sme pochopili štruktúru tohto starobylého miesta bez toho, aby sme ho poškodili, ...postupujeme veľmi pomaly a veľmi opatrne," hovorí Anastasi. Prácu neuľahčuje ani bohatá vegetácia. "Postaviť ich dedinu na kolesách bola zložitá úloha (...) a je dôležité pochopiť, prečo si títo ľudia zvolili práve tento typ architektúry," dodáva.
Poľnohospodársky život
Zatiaľ sa predpokladá, že hlavnou činnosťou týchto dedín bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka. "Našli sme rôzne semená, rastliny a tiež kosti divokých i domácich zvierat," hovorí albánsky profesor archeológie Ilir Gjepali, ktorý má na starosti prvotné triedenie materiálu vyneseného na povrch.
Každý zostup na dno jazera poskytuje cenné informácie pre rekonštrukciu architektúry obydlí alebo organizácie života dedinčanov, ktorí podľa Anastasiho mohli patriť k prvým usadeným ľuďom na európskom kontinente.
Po nedávnom dvojhodinovom ponore našiel albánsky bádateľ v odbore podvodná archeológia Kristi Anastasi v hĺbke štyroch metrov veľké množstvo archeologického materiálu, keramiky a úlomkov kremeňových nástrojov. Vzorky hromady a ďalšieho organického materiálu sa pravidelne zasielajú na analýzu do univerzitných laboratórií v Berne.
Archeológovia zistili, že mesto bolo pravdepodobne opevnené. Odhadujú, že do dna jazera pri Líne bolo zatlčených asi 100-tisíc kôl, čo je "skutočný poklad pre výskum", hovorí Hafner a dodáva, že výskum lokality môže trvať ešte asi 20 rokov.
"Aby sa takto ochránili, museli vyrúbať les," hovorí. Ochrana pred kým? Na to archeológovia v tejto chvíli ťažko hľadajú odpoveď. "Ide o kľúčové praveké lokality, ktoré sú zaujímavé nielen pre tento región, ale pre celú juhozápadnú Európu," hovorí archeológ.