Strašidelných 62 percent
Viete, čo je 62,27 percenta? Ak nie, tak si toto číslo dobre zapamätajte, lebo je strašidelné! Je to totiž výška daňového zaťaženia zamestnanca s priemernou mzdou v pomere k jeho celkovým mzdovým nákladom. Tento výsledok na spoločnej tlačovej besede prezentovali zástupcovia Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a Združenia podnikateľov Slovenska.
Vypočítali ho tak, že sa pozreli na to, koľko percent zo zárobkov ľudí ide na štátom vynútené platby. Na ich zaplatenie by potrebovali 231 dní. Ak to premietneme do kalendára, takzvaný deň daňového odbremenenia vychádza zhodou okolností na 21. august 2023. V kontexte tohto historického dátumu mohlo toto veľmi dôležité číslo celkom ľahko zaniknúť. Zaslúži si však, aby sme mu venovali náležitú pozornosť hneď z niekoľkých závažných dôvodov.
Po prvé, ukazuje nám skutočný rozsah problému, keď takmer až o dvoch tretinách zárobkov ľudí rozhoduje štát a len o jednej tretine rozhodujú sami. Veľkú časť diskusie o daňovo-odvodovom zaťažení u nás odvádzajú od podstaty čísla a štatistiky, ktoré ho skresľujú.
Mnohí nimi aj šermujú, argumentujúc, že dane či odvody by sme u nás mohli zvyšovať, lebo ich podiel na hrubom domácom produkte je okolo 30 percent, pričom v Európe je priemer niekde nad 40 percent, inde dokonca polovica. Ak sa však pozrieme na všetky administratívne vynútené, teda netrhové platby, ktoré si od občanov vynucuje štát, a porovnáme ich s ich príjmami, až potom dostaneme oveľa reálnejší obraz o dnešnej miere prerozdeľovania.
Po druhé, presne z týchto dôvodov je práve na Slovensku potrebná daňová brzda, ktorú sme navrhovali zaviesť po voľbách v roku 2020. Bohužiaľ, pre nesúhlas našich vtedajších koaličných partnerov sa nám ju nepodarilo presadiť. Dnes je jasné, že práve daňová brzda je jediný nástroj, ktorý má potenciál zastaviť narastanie daňovo-odvodového zaťaženia, na ktoré sa dlhodobo sťažuje deväť z desiatich podnikateľov v prieskumoch kvality podnikateľského prostredia.
Po tretie, nestačí nám ani prípadné uspokojenie z krátkeho pohľadu do zahraničia a z toho, že susedné krajiny ako Česko či Poľsko sú na tom ešte o čosi horšie. Dôsledkom potom je, že naše ekonomiky sa najčastejšie pohybujú v zóne nula až dve percentá rastu.
Potrebujeme zásadne zvýšiť našu konkurencieschopnosť a naštartovať ekonomiku. Aby rástla štyri až šesť percent ročne. K tomu však treba mať prorastovú politiku. Sme presvedčení, že jej súčasťou musí byť regulačná brzda, rovná daň namiesto progresívneho zdaňovania, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, zníženie zdanenia podnikania a fiškálna decentralizácia. Ekonomickú aktivitu podnikateľov, zamestnancov, obcí či miest potrebujeme motivovať, nie trestať.