Slovensku chýba duša
Tento týždeň sme pochovali najlepšieho, najpracovitejšieho a najobetavejšieho človeka, akého som poznal. Pohreb bol v malej dedinke na konci sveta, kadiaľ už cesta ďalej nevedie. Na podobných miestach je možné spozorovať posledné zvyšky prirodzených komunít. Prirodzené komunity sú dušou Slovenska, ktorá nám žalostne chýba, a jej absenciu vidíme všade vôkol nás.
Nehovorím o nejakej úzko špecifikovanej komunite. Bubline rovnakého politického presvedčenia, o bývalých spolužiakoch, kolegoch z práce alebo o babkách, ktoré sa zhodou geografických okolností stretávajú v rovnakom kostole. Mám na mysli malé rôznorodé komunity, ktoré by v našom postmodernom technokratickom svete teoreticky nemali existovať. Nazvime ich obce.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Zostáva vám 65% na dočítanie.