Východná Európa zisťuje, že potrebuje prisťahovalcov, ktorých odmieta. Zamestnancov je chronický nedostatok
Usporiadané dvojposchodové rady bielych kontajnerov sa na rozľahlom stavenisku ťahajú až k vysokým žeriavom. V oknách niektorých z nich visí oblečenie. V areáli bude nakoniec pracovať až 5200 zamestnancov, väčšina z nich z Ázie.
Indov, Pakistancov, Filipíncov a Turkménov zamestná spoločnosť Orlen, ktorá je najväčšou firmou v Poľsku a zároveň ekonomickým šampiónom vlády vo Varšave. Ich úlohou bude v rozsiahlom rafinérskom komplexe postaviť závod na výrobu plastov za 6,3 miliardy dolárov, píše agentúra Bloomberg.
Zaplnenie medzery
Zhruba 600 kilometrov smerom na juh, v Maďarsku, na inom stavebnom mieste si o prestávku kontrolujú svoje mobilné telefóny Číňania. Pomáhajú tam pri stavbe jedného z troch závodov blízko mesta Debrecín. Plán je súčasťou vízie premiéra Viktora Orbána posilniť výrobu batérií pre elektromobily, ktorá sa má stať základom budúcej maďarskej ekonomiky.
Myšlienka, že zahraniční pracovníci zaplnia medzeru na pracovnom trhu, nie je nijako nezvyčajná a chronický nedostatok pracovnej sily núti zamestnávateľov v celej Európe poobzerať sa inde. V týchto častiach východnej Európy to však odhalilo nepríjemnú pravdu: ekonomická realita dohnala niektorých z najtvrdších odporcov migrácie na európskom kontinente.
Politici vo Varšave a v Budapešti dlhodobo broja proti plánom Európskej únie na kvóty na migrantov. Tvárou v tvár státisícom neobsadených pracovných miest, ktoré by mohli zbrzdiť rast, teraz úradníci tvrdia, že tisíce prichádzajúcich z Ázie sú skôr len "hosťujúcimi pracovníkmi" ako migrantmi, ktorí v krajine zostanú.
Táto zmena prístupu však z nich robí terč pre politických nepriateľov. Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť minulý mesiac po kritike opozície upustila od plánu na urýchlené udeľovanie víz. PiS sa usiluje o tretie funkčné obdobie vo voľbách, ktoré sa budú konať 15. októbra. V Maďarsku je potom Orbán obviňovaný z toho, že nahrádza miestnych obyvateľov lacnejšou pracovnou silou z Ázie.
Migrácia a zahraniční pracovníci
"Samozrejme, že je tu posun," povedal starosta Debrecína László Papp. "Ale je tu obrovský rozdiel medzi migráciou, proti ktorej sme sa postavili, a otázkou zahraničných pracovníkov. A tým rozdielom je kontrola. Vďaka tomu je to prijateľné," dodal Papp, ktorý je členom Orbánovej vládnucej strany Fidezs.
Od utečeneckej krízy v roku 2015 a rozhodnutia Nemecka otvoriť svoje hranice sa populistickí lídri v Poľsku a Maďarsku stavajú do úlohy ochrancov európskeho kresťanského dedičstva.
Orbánova vláda preslávila stavbou plotov, aby utečenci nemohli do krajiny, nezákonne odmietla spracovávať žiadosti o azyl a vylepovala bilbordy varujúce cudzincov pred tým, aby v Maďarsku zaberali pracovné miesta.
V Poľsku potom líder vládnucej strany Jaroslaw Kaczyński vyhlásil, že moslimovia sú pre Európu hrozbou. V júli sa obe krajiny snažili zablokovať plán Európskej únie, podľa ktorého by sa členské štáty mali podieľať na ubytovaní prichádzajúcich z krajín mimo Európy.
Táto ochrana záujmov obyvateľstva proti imigrantom dobre poslúžila pri volebných urnách v niektorých najmenej multikultúrnych častiach Európy. Väčšina ekonomík východných krajín Európskej únie má však mieru nezamestnanosti najviac päť percent a v regióne je neobsadených najmenej 670-tisíc pracovných miest.
Starnúca populácia
To núti vlády, aby čeliac starnúcej populácii konali a našli milióny ľudí, ktorí udržia v nasledujúcich rokoch ich ekonomiky v chode. Nedostatok pracovníkov sa ešte zhoršil, keď ruská invázia na Ukrajinu narušila príchody zamestnancov, na ktoré spoliehali viaceré susedné krajiny.
Orbán začiatkom tohto roka vedúcim predstaviteľom firiem povedal, že ekonomika, ktorá sa potýka s problémami, bude do dvoch rokov potrebovať 500-tisíc nových pracovníkov v súvislosti s investíciami do nových závodov na batérie v hodnote zhruba 15 miliárd dolárov. To zodpovedá viac ako desiatim percentám súčasnej pracovnej sily. Parlament schválil zákon, ktorý uľahčuje príchod zahraničných pracovníkov, ale zároveň obmedzuje ich pobyt na tri roky.
Poľsko bude potrebovať v budúcom desaťročí najmenej 200-tisíc prisťahovalcov ročne, aby udržalo súčasný pomer populácie v produktívnom veku k počtu dôchodcov, odhaduje úrad sociálneho poistenia v krajine. To je porovnateľné so 188-tisíc cudzincami, ktorí sa nanovo registrovali v roku 2022, pretože do krajiny sa kvôli vojne presunuli viacerí Ukrajinci.
Chýbajúci Ukrajinci
Česká republika, kde po voľbách pred dvoma rokmi opustil funkciu premiéra miliardár Andrej Babiš, odvtedy schválila vyššie kvóty na víza pre zamestnancov z Filipín a Mongolska, pretože sa snaží zaplniť medzeru spôsobenú chýbajúcimi Ukrajincami.
"Volanie firiem je naozaj zúfalé," povedal minister práce Marian Jurečka. Podľa neho bude krajina do roku 2030 potrebovať ďalších približne 300-tisíc zahraničných pracovníkov, okrem asi 900-tisíc, ktorí v krajine už teraz pracujú. "Nedostatok pracovnej sily je hlavnou prekážkou ich rastu," dodal.
Po kŕmení strachom bude potrebné znepokojeným voličom vysvetliť, že zahraniční pracovníci sú dôležití pre investičné projekty, ktoré majú v najbližších rokoch zabezpečiť ekonomický rast vyšší ako v západnej Európe, píše Bloomberg.
Postoj Poľska k migrácii bude opätovne testovaný v októbri, pretože Kaczyński oznámil plán usporiadať spolu s voľbami aj referendum o pláne Európskej únie na relokáciu migrantov. Strana PiS sa stále prezentuje ako obranca poľskej identity a bezpečnosti, ale jedna z jej politických zbraní je teraz tiež potenciálnym zdrojom zraniteľnosti.
"Migrácia nie je najdôležitejšou témou októbrových parlamentných volieb v Poľsku, ale mohla by získať na význame, ak bude spojená s obavami o národnú bezpečnosť," uviedol na svojom blogu profesor politológie na univerzite v britskom Sussexe. "V tesnom súboji môže hrať rozhodujúcu úlohu pri určovaní výsledku. "