Globálne sucho nás môže zničiť, nestalo by sa to prvýkrát. Tieto civilizácie vďaka nemu zanikli

Najnovšie výskumy medzinárodného tímu vedeného Davidom Hodellom z Cambridgeskej univerzity ukázali, že vládnucu dynastiu Cocomov zmietli nepokoje vyvolané suchom, neúrodou a hladom.

Medzi rokmi 1400 a 1450 ubudlo v Strednej Amerike zrážok a polia s kukuricou dávali len chudý zber. Za tejto situácie prerástla rivalita medzi vládnucou dynastiou a jej hlavnými konkurentmi na otvorený boj.

Porazení Cocomovci skončili v hromadnom hrobe a tí, ktorí vyšli z besnenia občianskej vojny ako víťazi, upadajúci Mayapán opustili.

Príkladov zničených civilizácii je mnoho

Príkladov, kedy prekvitajúcu civilizáciu zničilo počas krátkej doby sucho, nájdeme v histórii celý rad, uvádza portál Lidovky.cz. Ríša Chetitov ovládala v 14. storočí pred naším letopočtom prakticky celú Anatóliu a k tomu aj sever Levanty a Mezopotámie.

Pol tisícročia nemali Chetiti konkurenciu a potom, krátko po roku 1200 pred n. l., sa ich ríša zrútila ako domček z kariet. Chetitskú spoločenskú elitu zrejme nestretol tragický osud mayapánskych Cocomov.

Všetko nasvedčuje tomu, že si zbalili všetko cenné a z chetitskej metropoly Chattušaš sa odsťahovali. Podľa archeológa Sturta Manninga z Cornellovej univerzity položili mocnú ríšu na lopatky tri po sebe idúce extrémne suché roky v rokoch 1198 až 1196 pred nl.

Na rozdiel od mayapánskych pestovateľov kukurice sa pritom Chetiti nespoliehali len na dážď. Vodu na pole s obilím dostávali tiež z riek, a to dômyselne vybudovanými závlahovými systémami. Ani to ich ale nezachránilo.

„Jeden rok sucha bol problém. Dva roky znamenali krízu. Ale tri po ...