India bude hostiť summit G20: Západ žiada odsúdenie invázie na Ukrajinu, Putin ani Si Ťin-pching neprídu
V Indii sa cez víkend stretnú prezidenti a premiéri 19 členských krajín skupiny G20, zástupcovia Európskej únie a najvyšší predstavitelia deviatich štátov, ktorí sú prizvaní ako hostia. Medzi hlavné otázky, ktorými sa má summit zaoberať, patrí vojna na Ukrajine.
Pritom podľa médií hrozí, že rozpory týkajúce sa Ruskom rozpútaného konfliktu zmaria pokrok v ďalších otázkach, ako je potravinová bezpečnosť, dlhové problémy a spolupráca v oblasti zmeny klímy.
Podpora Ukrajine
Západné krajiny podporujúce Ukrajinu, ktorá vyše poldruhého roka čelí ruskému vpádu, upozornili, že záverečnú deklaráciu z Dillí podporia len v prípade, že bude obsahovať dôrazné odsúdenie utrpenia vyvolaného inváziou. India, ktorá patrí medzi krajiny, ktoré ruskú agresiu výslovne neodsúdili, navrhla, aby deklarácia odrážala postoj Moskvy a Pekingu, že summit nie je miestom na riešenie geopolitických záležitostí.
Na summite sú očakávaní predstavitelia najväčších svetových ekonomík vrátane amerického prezidenta Joe Bidena, nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána či japonského premiéra Fumia Kišidu.
Chýbať bude ruský prezident Vladimir Putin, ktorého zastúpi minister zahraničia Sergej Lavrov. A účasť na summite sa rozhodol vynechať tiež čínsky prezident Si Ťin-pching, namiesto ktorého príde premiér Li Čchiang.
Čína je najvýznamnejším ruským spojencom; v rámci G20 pritom prevažujú aktívni podporovatelia Ukrajincov, zatiaľ čo niektoré krajiny, napríklad Brazília, sa v súčasnom konflikte nepostavili ani na jednu stranu.
Neúčasť Číny
Si Ťin-pching sa summitu G20 nezúčastní prvýkrát od svojho nástupu do prezidentského úradu v roku 2012, a to v čase, keď na čínskej domácej scéne silnie nespokojnosť kvôli nezamestnanosti mladých ľudí, tlaku na sociálne služby či kríze realitného sektora a dramatickému spomalenia ekonomiky.
Magazín Nikkei Asia v utorok uviedol, že predstavitelia Komunistickej strany Číny vytkli Si Ťin-pchingovi zhoršujúci sa stav krajiny. Iní pozorovatelia agentúre Bloomberg oznámili, že Si Ťin-pching od vlaňajšieho začiatku svojho tretieho funkčného obdobia podniká kroky na to, aby ustúpil od každodenného vládnutia a štátnickej práce a zaujal skôr úlohu "cisára", ktorý sa sústredí na veľkolepé vízie pre krajinu.
Mohlo by však ísť aj o diplomatickú stratégiu. Podľa niektorých analytikov je rozhodnutie nezúčastniť sa summitu G20 ďalší dôkaz toho, že čínsky vodca dáva prednosť fóram, kde má Peking dominantnejšiu úlohu. Iní poukazujú na zhoršujúce sa vzťahy medzi Čínou a hostiteľom summitu, Indiou.
Bezpečnostné opatrenia
Je to prvýkrát, čo sa v Indii stretne toľko svetových lídrov, a tomu zodpovedajú aj bezpečnostné opatrenia v indickej metropole. Z tých častí Dillí, ktoré by mohli VIP hostia vidieť, zmizli chatrné stavby, opice a túlavé psy. A v rámci bezpečnostných opatrení boli v centrálnej obchodnej a vládnej štvrti zatvorené podniky, úrady aj školy.
Podľa zodpovedných činiteľov bude na bezpečnosť summitu dohliadať 50-tisíc príslušníkov policajných síl a asi 80-tisíc vojakov. Využité budú nepriestrelné vozidlá, systémy obrany proti dronom, systém protivzdušnej obrany, stíhačka Rafale, vojenské vrtuľníky, kamery schopné rozpoznávať tváre a do pohotovostného režimu budú uvedené štyri letiská okolo Dillí.
Summit sa bude konať v Indickom pavilóne, kde boli pri tejto príležitosti nainštalované lustre dovezené z Českej republiky, ktoré tvorí 3500 ručne vyrábaných krištáľových gúľ. Sála Indického pavilónu je podľa indických zdrojov najväčšia na svete a zmestí sa do nej 7000 ľudí.
Organizátori vrcholnej schôdzky najali viac ako 500 luxusných áut, ktoré budú zahraničných hostí prepravovať. Sú medzi nimi vozidlá značiek ako BMW série 5, Audi či Mercedes E triedy GLS. Účastníci summitu budú ubytovaní v 25 päťhviezdičkových hoteloch.
História skupiny G20 sa začala písať v roku 1999 po ázijskej finančnej kríze. Vtedy vytvorilo 20 veľkých krajín sveta ekonomické zoskupenie, ktoré pochopilo, že podobné krízy už nemožno zvládnuť v rámci jednotlivých štátov a že je potrebné zlepšiť medzinárodnú hospodársku spoluprácu.
V súčasnosti sa tento blok podieľa 80 percentami na celosvetovej hrubej domácej produkcii a 75 percentami na medzinárodnom obchode.
Jeho členmi sú Argentína, Austrália, Brazília, Čína, Francúzsko, India, Indonézia, Taliansko, Japonsko, Juhoafrická republika, Južná Kórea, Kanada, Mexiko, Nemecko, Rusko, Saudská Arábia, Spojené štáty, Turecko, Británia a Európska únia.