Rytierske turnaje, lov, no i masové bitky, či verejné popravy. Ako sa zabávali a športovali stredovekí ľudia?

Veľa o tej udalosti nevieme, ale mal to byť jeden z veľkých turnajov, pravdepodobne v nejakom bohatom talianskom meste. V októbri 1350 to škaredo odniesol po údere do prilby v plnej rýchlosti jeden z rytierov. Zrútil sa z koňa a nejavil známky života.

Odtiahli ho z bojiska, zložili prilbu a zistili, že má zlomenú čeľusť, pomliaždenú tvár aj chrbticu a skoro nemôže dýchať, nieto že by ešte hýbal rukami a nohami. A tiež im došlo, kto to bol. Mladosť trávil hlavne v Taliansku, kde si turnaje zamiloval. A v súboji bol prekliato dobrý.

Lenže žať slávu a lámať srdce dám mohol v najpopulárnejšom športe tých čias len ako princ, avšak ako novopečený kráľ si musel dávať pozor na názory cirkevných otcov, ktorí práve nesršali nadšením, a sám pápež mu vyčítal nielen tesný odev, ale práve aj účasť na turnajoch. O cirkev sa politicky opieral, avšak adrenalínovej zábavy sa tiež nechcel za žiadnu cenu vzdať, a tak sa začal strojiť ako neznámy rytier s falošným erbom.

Pod prilbu napokon nikto nevidel. Aspoň dokým vám ju nezložili, pretože ste sa dusili. Dva týždne trvalo lekárom, než ho dali dohromady a mohol byť prevezený do Čiech, kde nehodu tajili a panovník sa dával celé mesiace dohromady, kým zasadol znovu na trón.

Vtedy najväčší z českých vládcov Karel IV. unikol smrti o vlások.