Komentár Zuzany Richnavskej: Pohyb vždy doznieva
Cukrovka by nám nemala prekážať viesť život presne taký, aký sme si vysnívali. Preto by sme určite nemali stáť bokom s výhovorkami, ale venovať sa športu či inej pohybovej aktivite presne podľa svojho gusta. Ovplyvňuje však pohyb naše ochorenie a súvisia s ním aj nástrahy, pred ktorými by sme mali byť na pozore? Poďme sa na to spolu pozrieť.
Diabetik musí o športe viac premýšľať
Nech už je to plávanie, beh, lyžovanie, cyklistika či joga, každý pohyb nás ovplyvňuje a je pre naše telo zdravý. Jediný rozdiel medzi diabetikom a človekom bez diabetu je ten, že diabetik musí o športe viac premýšľať, keďže pohyb značne ovplyvňuje naše glykémie. Ešte pred začiatkom pohybovej aktivity si musíme premyslieť a zistiť, či sme v správnej „forme“ a aká je teda naša glykémia pred cvičením. Tá by nikdy nemala presiahnuť hodnotu 15 mmol/l, keďže pod vplyvom „stresu“ tela pri cvičení by mohla ešte stúpať. Vždy je preto potrebné ísť cvičiť s dostatkom inzulínu v tele a s dobrou glykémiou. Následne musíme zvážiť, aká bude intenzita pohybu a aj čas jeho trvania.
Inzulínová dávka závisí od intenzity pohybu
Je samozrejmé, že ak nás čaká dlhá niekoľkohodinová namáhavá túra alebo niekoľkodňový intenzívny napr. plavecký či lyžiarsky výcvik, mali by sme tomu dostatočne vopred prispôsobiť aj dávky dlhodobo pôsobiaceho inzulínu a podľa situácie aj rýchleho. Znamená to, že si už deň-dva vopred musíme znížiť nočný inzulín, aby sme čo najviac predišli hypoglykémiám. To, o koľko máme dávku inzulínu znížiť, sa, samozrejme, odvíja od intenzity pohybu. Pokiaľ ide o krátkodobý a málo intenzívny pohyb, stačí ubrať o 5 až 10 % inzulínovej dávky, ktorá v čase pohybu najviac pôsobí. Ak však plánujeme celodennú intenzívnu dávku pohybu, môžeme ubrať o 30 až 50 %.
Sladká bodka
Ďalšou osvedčenou radou, ako predísť nízkym glykémiám, je aj zaviesť niekoľko prestávok na doplnenie sacharidov. Pokiaľ sme vystavení veľkej záťaži, pokojne si môžeme dať na desiatu sladkú horalku, banán či iné rýchle sacharidy, no zabudnúť by sme nemali ani na tie pomalšie obohatené o vlákninu, aby sme glykémie podržali čo najviac pod kontrolou. Dopriať si tak za odmenu môžeme aj silnejší obed či sladkú bodku. Samozrejme, pokiaľ sa venujeme pohybu s cieľom schudnúť, je lepším variantom postrážiť si s rozumom dávky inzulínu a nemaškrtiť.
Čo však po skončení pohybu?
Môžeme fungovať bežným štýlom? Ale kdeže! Naše „starosti“ sa nekončia a selfmanažment musí fungovať naďalej. Pohyb totiž doznieva a veľmi ovplyvňuje naše telo aj po skončení aktivity. Musíme si uvedomiť, že ak sme spotrebovali pohybom všetku energiu, ktorú sme získali zo stravy, máme v pečeni malú zásobu glykogénu. Môže sa tak stať, že neskôr, najmä v noci, nebudeme mať z čoho doplniť glukózu do krvi a dôjde tak k hypoglykémii. Počas bežných dní si totižto ukladáme časť nadbytočnej glukózy z jedla do pečene ako zásobu glykogénu. Práve preto by sme po športovej aktivite nemali zabúdať na druhú večeru so sacharidmi i s bielkovinami a pri intenzívnom niekoľkodňovom pohybe aj znížiť dávky večerného a nočného inzulínu.
Žiaden pohyb nemusí byť problém
Na záver chcem podotknúť, že vždy sa dá zmanažovať akýkoľvek druh pohybu, ktorý je nášmu srdcu blízky. Aj keď nám od malička vštepujú, že sú pre nás lepšie pokojnejšie cvičenia, rýchla chôdza, plávanie atď., vždy si vieme navzájom pomôcť a spolu s lekármi prispôsobiť liečbu diabetu svojim snom. Neboli by tak medzi nami úspešní maratónci, atléti, cyklisti či futbalisti. A ja si dovolím opäť pozdraviť nášho úspešného spišiačika Miška Tatarka, ktorému veľmi fandíme v jeho úspešnej lyžiarskej kariére. Držte sa.