Rušivý hukot, ktorý by ste nepočuli. Ničotu v kozmose napĺňali zvuky z rodiaceho sa vesmíru
Nekonečný, neprebádaný a zahalený do rúška tajomstva. Vesmír vyzeral väčšinu svojho prvého milióna rokov úplne inak ako ho poznáme dnes. Nebol posiaty hviezdami ani galaxiami. Napĺňala ho plazma nabitá časticami tvoriacich hustú, takmer rovnomernú tekutinu.
Vesmírom sa rozliehal nepočuteľný zvuk
Počas prvých niekoľko stotisíc rokov po zrode kozmosu prenikli zvláštne zvukové vlny cez plazmu prehriatych častíc
Pred existenciou hviezd alebo planét, pred čiernymi dierami či dokonca pred atómami alebo lúčmi svetla sa vesmír ozýval čímsi prekvapivým – zvukom. Nič viac, len akési mechanické vlnenie rozhliehajúce sa navôkol. Tento prvotný hukot sa pohyboval viac ako polovičnou rýchlosťou svetla cez prehriatu plazmu baryónov, fotónov a temnej hmoty, uvádza BBC.
Vznikol z preťahovania medzi starými a základnými silami, ktoré generovali zvukové vlny v tomto elektricky nabitom zhluku častíc. Len niekoľko stotisíc rokov po svojej existencii, plazma zmizla ako ranná hmla. Vesmír zrazu stíchol.
Napriek tomu ozveny prvých zvukových vĺn, ktoré sa šírili našim ranným vesmírom, môžeme stále zachytiť. Vlny vytvorené v plazme zanechali trvalú stopu na rozložení hmoty v kozmose.
Najväčšia záhada v nekonečnom univerze
Astronómom zároveň poskytujú informácie o jednej z najväčších záhad v nekonečnom priestore. O tajomnej sile známej ako temná energia.
Prvotné zvukové vlny – nazývajúce sa aj ako baryónové akustické oscilácie – sa vytvorili v čase, keď sa častice v ranom vesmíre začali spájať gravitáciou.
„Gravtačná príťažlivosť temnej hmoty v ranom vesmíre vytvorila akési potenciálne studne, ktoré vtiahli plazmu dovnútra,“ hovorí Larissa Santos, profesorka z Centra pre gravitáciu a kozmológiu na univerzite v Yangzhou v Číne.
Plazma však bola taká horúca, že zároveň vytvorila opačnú vonkajšiu silu. "Fotóny vytvorili radiačný tlak, ktorý bojoval s gravitáciou, a vytlačil všetko späť. Tento boj vytvoril akustické oscilácie - zvukové vlny," dodáva profesorka.
Tie vybuchli z nespočetných potenciálnych vrtov a vytvorili rozširujúce sa koncentrické sféry zvukovej energie. Navzájom sa križovali a tvarovali plazmu do oslnivo zložitých trojrozmerných interferenčných vzorov, informuje BBC.
Čo ak by v epoche baryónových akustických oscilácií nejakým spôsobom existoval človek? Nepočul by nič. Priestorom by sa rozliehalo relatívne ticho. Neuveriteľne hlboký, nepočuteľný rachot. Zvuky boli asi o 47 oktáv nižšie ako spodná nota na klavíri s obrovskými vlnovými dĺžkami asi 450-tisíc svetelných rokov, približuje NASA.
Astronómovia preskúmavajú vesmír čoraz viac do hĺbky. Zatiaľ však zistili len to, že elektrické náboje z nepripojených protónov a elektrónov v týchto raných štádiách neustále rozptyľujú svetlo a tvoria nepreniknuteľne náhodnú žiaru.
Planckov vesmírny teleskop dokázal zachytiť ozveny baryónových akustických oscilácií z raného vesmíru a vedci ich preložili do počuteľných frekvencií. Hukot sa skladá z nízkeho tónu s vyšším presahom.
Plazma zmizla a vesmír stíchol
Neskôr sa približne 379-tisíc rokov starý vesmír dostatočne ochladil na to, aby sa protóny a elektróny spárovali a vytvorili prvé neutrálne atómy vodíka. A plazma? Tá zmizla mihnutím oka. V tom istom momente sa skončil aj boj medzi žiarením a gravitáciou, oscilácie prestali a vesmír stíchol.
Výbuch svetelnej energie bol taký silný, že o viac ako 13 miliárd rokov neskôr stále otriasal rádioteleskopmi. Zvukové vlny z rodiaceho sa vesmíru dnes slúžia aj ako pravítko na meranie účinkov ďalšieho neviditeľného javu: neprebádanej temnej energie. Energie spôsobujúcej expanziu vesmíru. Účinky nekonečného priestoru sú všade, no jeho povaha stále zaváňa mysterióznosťou.
Atómy vodíka uvoľňujú žiarenie s vlnovou dĺžkou 21 centimetrov – neviditeľné pre ľudské oči, ale detekovateľné pomocou rádioteleskopu. To je natiahnuté temnou energiou, čím sa zvyšuje jeho pozorovaná vlnová dĺžka na Zemi.
Aj prázdnota má vlastnosti
Vieme, koľko temnej energie existuje, pretože je známe ako ovplyvňuje rozpínanie vesmíru. Okrem toho je však úplnou záhadou. Dáta NASA ukázali, že zhruba 68 percent vesmíru tvorí temná energia.
Tmavá hmota tvorí asi 27 percent. Zvyšok – všetko na Zemi, všetko, čo bolo kedy pozorované našimi prístrojmi, všetka normálna hmota – tvorí menej ako 5 percent vesmíru, ukazujú údaje Národného úradu pre letectvo a vesmír.
Temná energia je v skutočnosti vlastnosťou priestoru. Albert Einstein bol prvým človekom, ktorý si uvedomil, že prázdny priestor nie je ničím. Má vlastnosti, ktoré sa postupne začínajú chápať. Ako prvé Einstain zistil, že priestoru môžeme vytvoriť viac.
Ďalšia verzia odkazuje na jeho gravitačnú teóriu, a teda prázdny priestor môže mať svoju vlastnú energiu. Tá je vlastnosťou samotného prostredia. Pri jeho rozširovaní by sa nezriedila.
Akonáhle sa objaví viac priestoru, objaví sa aj viac energie. V dôsledku toho by táto jej forma spôsobila, že sa vesmír bude rozpínať čoraz rýchlejšie, tvrdia oficiálne zdroje NASA.