Princezná Margaret: Sestra ju pripravila o korunu i o lásku

Keď abdikácia Eduarda VII. v roku 1936 vyústila do toho, že sa ich plachý, zajakavý otec nečakane stane kráľom, vtedy šesťročná Margaret sa svojej desaťročnej sestry spýtala, či to znamená, že sa raz stane kráľovnou. Lilibet odpovedala: „Áno, jedného dňa.“

„Chúďatko,“ povedala Margaret. Bez ohľadu na to, či v Margaretinej reakcii boli sympatie alebo potláčaná závisť, cesty rozdeľujúce budúce životy sestier sa začali črtať veľmi skoro. Dynamika ich vzájomných vzťahov sa však nikdy nezmenila.

Bol to román Rozum a cit v kráľovskom vydaní – očarujúca, živelná Margaret Rose a dôstojnejšia, tradičnejšia Alžbeta, ktorá chránila aj karhala svojho spurného súrodenca. Jeden gardový dôstojník a Margaretin priateľ poznamenal: „Kráľovná vždy vedela zvládnuť svoju sestru, a to oveľa zručnejšie ako vlastné deti. Ak Margaret nechcela niečo urobiť, kráľovná s úsmevom povedala: ,No, v poriadku,´ akoby hovorila:,Nebudeš nikomu chýbať.´To ju zvyčajne priviedlo k poslušnosti.“

Bývalý osobný asistent major Colin Burgess spomína na jeden vianočný incident v Sandringhame, keď neposlušná sviečka na stole zapálila Margaretine vlasy. Alžbeta to s úžasom sledovala a sucho poznamenala: „Ach, pozrite. Margo horí!“

Dokonca aj potom, čo kráľovnú čoraz viac – a pre Margaret bolestne – zamestnávali panovnícke povinnosti, sestry si každý deň telefonovali. Jediná osoba na svete, ktorú kráľovná poznala ako rovesníčku, bola Margaret. Klebetili, sťažovali sa na svoju matku, rozumeli svetu cez tú istú špecifickú kráľovskú prizmu.

Keď Margaret cestovala do zahraničia, vždy si vybalila malú fotografiu kráľovnej v striebornom ráme a zavesila ju na stenu alebo položila na komodu. Jedna z Margaretiných dlhoročných dvorných dám Jane Stevensová si spomína