Zemetrasenie na východe zničilo domy aj utrhlo loď, mimoriadna situácia platí v celom Prešovskom kraji
Východ Slovenska zasiahlo v pondelok večer zemetrasenie. Epicentrum určili v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou. V pohotovosti boli elektrikári, keďže obce zasiahli výpadky.
Zemetrasenie bolo v hĺbke 17,8 kilometra. Otrasy bolo cítiť na viacerých miestach v Prešovskom a Košickom kraji. Niektorí evidujú popukané steny, popadanú omietku, porozbíjané obrazy, zrkadlá zo stien či vázy.
Zničené domy
V obci Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou, v ktorej katastri bolo epicentrum pondelkového večerného zemetrasenia, rátajú škody. Podľa slov starostu Jána Cmára sú poškodené viaceré domy, niektoré sú pravdepodobne neobývateľné. Čakajú na obhliadku a vyjadrenie statikov. Obyvatelia hlásia popadané komíny, porozbíjané sklá či popukané steny.
"Zemetrasenie sa prejavovalo ako ohromný zvuk či výbuch. Následne akoby vás niekto dal do vaničky a hojdal na vode niekoľko sekúnd. Len pozeráte a vám všetko pred očami lieta, čo nie je upevnené," uviedol Cmár s tým, že všetci povybiehali von, všade bola tma a veľká panika.
Po prvotnej obhliadke evidovali v obci asi 15 domov neobývateľných, ktoré boli poškodené a ľudia sa v nich báli ostať. "Pre 45 ľudí sme sa snažili zohnať ubytovanie. Každý jeden z nich si však po svojej vlastnej línii zabezpečil bývanie. Ráno zasadol krízový štáb. Boli sme sa prejsť, v akom stave je obec. Máme odhadom iba pár domov, ktoré by nemali nejaké poškodenie," priblížil starosta.
Škody sú vo forme zbúraných komínov, rozbitých skiel, popraskaných stien. "Máme aj domy, ktoré musí posúdiť statik a možno budú musieť byť zbúrané," podotkol Cmár a priblížil, že v obci majú približne 110 domov. Škody evidujú aj v škole, kde sú popraskané múry, a tiež v kostole, kde je narušená klenba.
"Požiadali sme okresný krízový štáb, aby nám pomohol zohnať čo najviac statikov, aby posúdili stav poškodených domov. Začneme potom odstraňovať postupne škody. Výšku škôd neviem teraz odhadnúť. Plánujeme vyhlásiť zbierku na pomoc obyvateľom," podotkol starosta. Vyzerá to podľa neho tak, že ich obec zemetrasenie najviac zasiahlo.
"Bola to katastrofa. Začalo sa všetko triasť, všetko padať zo stien. Utekali sme von, tak ako sme boli poobliekaní v pyžamách, a čakali sme, čo bude ďalej. Videli sme, čo sa stalo susedom jedným, druhým, takže sme tu spolu plakali," uviedla obyvateľka obce Sabína Gombitová. Im všetko dnu porozbíjalo, kuchynská linka spadla, omietky poopadávali. Musia počkať na statikov, ktorí povedia, či budú môcť dom obývať.
Obyvateľ Ján Andrejčák si najprv myslel, že spadla bomba, potom si uvedomil, že je to zemetrasenie. "Televízor prevrátilo, dobre, že som pri ňom nesedel. Máme popraskané múry, čakáme na statika, ktorý povie, či je to obývateľné. Nemáme kam ísť, teraz sme prespali u sestry," skonštatoval.
Hasiči zasahujú v utorok v súvislosti s pondelkovým zemetrasením na východe Slovenska v obci Černina v okrese Humenné. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove Miroslava Knišová.
"Pomáhajú s rozoberaním konštrukcií komínov a striech rodinných domov, ktoré ohrozujú obyvateľov obce. Na mieste zasahuje desať príslušníkov Hasičského a záchranného zboru z hasičskej stanice Humenné a zo Záchrannej brigády HaZZ v Humennom s troma kusmi hasičskej techniky," dodala.
V obci zasahuje podľa jej slov aj 14 členov dobrovoľných hasičských zborov obcí Karná, Brekov a Myslina s troma kusmi techniky.
Zemetrasenie, ktoré v pondelok večer zasiahlo východné Slovensko, malo mať silu 4,9 lokálneho magnitúda. Epicentrum sa malo nachádzať v katastri obce Ďapalovce.
Mimoriadna situácia v celom kraji
Po pondelkovom zemetrasení na východnom Slovensku sú naďalej v teréne prednostovia okresných úradov so zamestnancami odborov krízového riadenia, ktorí monitorujú situáciu v zasiahnutých obciach a v spolupráci so samosprávami mapujú rozsah vzniknutých škôd.
Mimoriadna situácia bola dnes popoludní z dôvodu zemetrasenia vyhlásená prednostom Okresného úradu v Prešove pre celé územie Prešovského kraja.
Zemetrasenie si vyžiadalo nasadenie viacerých zložiek rezortu vnútra, okrem miestnej štátnej správy aj hasičov, polície, zvýšený počet tiesňových volaní prijali operátori čísel tiesňových volaní.
Po zemetrasení neevidujeme následky na životoch a zdraví, hlásené sú poškodenia budov a obydlí rôznej závažnosti z viacerých obcí, najmä z okresov Vranov nad Topľou, Humenné a Stropkov. Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra a okresné úrady aktuálne koordinujú vykonanie prieskumu dotknutých nehnuteľností statikmi, ktorí zhodnotia bezpečnosť ich využívania.
Úrady zisťujú škody
Škody sú evidované zatiaľ najmä v obciach: Nižná Sitnica, Ďapalovce, Holčíkovce, Kolbovce a Girovce. Ide o škody ako poškodenie vedení, rozvodov, popretrhávané plynové a vodovodné prípojky k rodinným domom, popraskané omietky a narušená statika. Výška škôd nie je zatiaľ vyčíslená. Najvážnejšia situácia je v obci Ďapalovce, kde pre poškodenie rodinných domov bolo evakuovaných viac ako 40 ľudí.
Preplácanie vynaložených výdavkov na úlohy a opatrenia civilnej ochrany je možné uskutočňovať v zmysle zákona o civilnej ochrane. Zo štátneho rozpočtu sú refundované výdavky za vykonané úlohy a opatrenia civilnej ochrany pri vyhlásených mimoriadnych situáciách, a to najmä vynaložené výdavky za záchranné práce, evakuáciu, núdzové ubytovanie, núdzové zásobovanie a pod. počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.
Obce si požiadavky na úhradu výdavkov uplatňujú na príslušnom okresnom úrade, ktorý ich zverifikuje a overí ich oprávnenosť, správnosť a primeranosť. Výdavky sú refundované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra.
Preplatenie škôd
Na preplatenie samotných škôd je prioritne určené komerčné poistenie nehnuteľností. Zákon o civilnej ochrane umožňuje poskytnutie jednorazovej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu fyzickej osobe po posúdení jej sociálnej situácie, ak v dôsledku mimoriadnej udalosti došlo k poškodeniu alebo zničeniu jej obydlia (tzn. byt, rodinný dom alebo iné obydlie vrátane zariadenia). Na poskytnutie tejto výpomoci nie je právny nárok.
Sociálna situácia žiadateľa sa posudzuje podľa toho, či žiadateľ je v hmotnej núdzi, poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, prípadne či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, osamelého rodiča, ktorý sa stará o nezaopatrené dieťa alebo osobu, ktorá dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok.
Ďalším zo spôsobov výpomoci obyvateľstvu je poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci pre fyzické a právnické osoby podľa zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Po mimoriadnej udalosti je možné postihnutému obyvateľstvu zabezpečiť núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie, predovšetkým najmä v zmysle plánu ochrany obyvateľstva vypracovaného pre potreby územia okresu/obce, ktorý je vypracovaný na základe záverov a odporúčaní analýzy územia z hľadiska vzniku možných mimoriadnych udalostí.
V okrese Vranov nad Topľou vyhlásili po zemetrasení mimoriadnu situáciu. Platí v celom okrese. Potvrdil to prednosta okresného úradu Róbert Čalfa.
"Najhoršia situácia je v obci Ďapalovce. Čakáme na statikov, ktorí by mohli bližšie poskytnúť informácie obyvateľstvu, či poškodené domy budú ďalej užívaniaschopné," uviedol. Ako dodal, v obci Girovce podľa vyjadrenia starostky popadali všetky komíny. "Poškodené sú budovy aj v Holčíkovciach a v obci Giglovce," doplnil Čalfa.
Prednosta Okresného úradu v Prešove Peter Harvan, ktorý sa zúčastnil na utorkovom zasadnutí krízového štábu, priblížil, že v obci Girovce je jeden dom neobývateľný, poškodený je i kostol, ktorý je momentálne nepoužívateľný. "V Holčíkovciach je mimoriadna situácia, je tam poškodený kostol, škôlka, škola a niekoľko rodinných domov. V Ďapalovciach je takmer každý dom poškodený, štyri značne a je do nich zakázaný vstup pre majiteľov," uviedol Harvan.
Ako podotkol, okolité obce boli požiadané, aby spísali škody. "Do dotknutých obcí idú odborníci z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Chcú absolvovať stretnutie s dotknutými obcami a inštalovať zariadenia na meranie zemetrasenia," skonštatoval prednosta.
Nasadenie zložiek rezortu vnútra
Zemetrasenie so silou 4,9 magnitúdy zasiahlo v pondelok 9. októbra o 20:23 východné Slovensko. Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra neeviduje po zemetrasení následky na živote a zdraví.
Zemetrasenie na východnom Slovensku si vyžiadalo nasadenie viacerých zložiek rezortu vnútra – príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Policajného zboru, sekcie krízového riadenia Ministerstva, odborov krízového riadenia okresných úradov a koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému, ktoré evidujú zvýšený počet volaní na číslo tiesňového volania 112.
Mimoriadne situácie z dôvodu poškodenia domov počas zemetrasenia boli vyhlásené v obciach Holčíkovce a Ďapalovce (okres Vranov nad Topľou) a Kolbovce (okres Stropkov).
V obciach išlo o škody ako poškodenie vedení, rozvodov, popretrhávané plynové a vodovodné prípojky k rodinným domom, poškodenie obydlí rôznej závažnosti od popraskaných omietok po narušenie statiky. Výška škôd nie je zatiaľ vyčíslená.
Obidve jadrové elektrárne na území Slovenska sú v poriadku a fungujú v bežnom režime.
Evakuácie
Zemetrasenie si vyžiadalo nasadenie hasičov v Prešovskom kraji v siedmich prípadoch. Celkom zasahovalo 29 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru s 11 kusmi hasičskej techniky a deväť členov dobrovoľných hasičských zborov obcí Ďapalovce a Soľ s dvomi kusmi techniky.
Hasiči zasahovali v obci Ďapalovce, kde došlo následkom zemetrasenia k poškodeniu rodinných domov, evakuovaných bolo 44 ľudí a 15 rodinných domov bolo uzatvorených. Hasiči vykonávali prieskum a monitorovali okolie. Na mieste zásahu bola prítomná aj polícia, odbor krízového riadenia Okresného úradu Vranov nad Topľou, starosta obce a skupina z krízového riadenia mesta Vranov nad Topľou.
Hasiči zasahovali aj v Prešove, monitorovali okolie bytového domu na Magurskej ulici, kde bol preverovaný únik plynu. Na mieste zásahu bola prítomná polícia, ako aj technik Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý po vykonanom meraní našiel miesto úniku v jednom z bytov a zastavil ho. Obyvatelia bytového domu sa vrátili do svojich bytov, k zraneniu osôb nedošlo.
Príslušníci Hasičského a záchranného zboru zasahovali v Prešove tiež na Levočskej ulici, kde bolo ohlásené podozrenie na prasknutie nosných častí bytového domu. Hasiči vykonali prieskum a monitorovali okolie.
Na mieste zásahu bola prítomná aj polícia, odbor krízového riadenia Okresného úradu v Prešove, primátor mesta Prešov a skupina z krízového riadenia mesta Prešov. Statik po vykonaní prieskum zhodnotil, že nehrozí bytovke žiadne ohrozenie a ľudia sa tak mohli vrátiť späť do svojich bytov.
Výpadky elektriny
Východoslovenská distribučná nezaznamenala rozsiahlejšie poškodenie elektroenergetických zariadení vplyvom pondelkového zemetrasenia. Celkovo došlo k ôsmim poruchám, a to len na úrovni nízkeho napätia.
Dotklo sa to obyvateľov niektorých obcí v okresoch Vranov nad Topľou, Humenné a Stropkov. Povedala to hovorkyňa Východoslovenskej distribučnej Andrea Forbergerová s tým, že pri doterajších kontrolách zistili aj posunutie transformátorov.
"Zasiahnuté výpadkom elektriny boli odberné miesta v obciach Turcovce (okres Humenné) a Vyšný Hrabovec (Stropkov)," uviedla s tým, že v obciach Soľ, Benkovce, Holčíkovce a Rafajovce v okrese Vranov nad Topľou, ako aj v Jankovciach a Víťazovciach v Humenskom okrese boli bez elektriny len jednotlivci. Ako spresnila, k skratom na elektrickom vedení došlo po tom, ako zemetrasenie rozkývalo vodiče.
"Pohotovostné tímy Východoslovenskej distribučnej boli okamžite v teréne, aby bola distribúcia elektriny obnovená, najčastejšie stačilo vymeniť poistky. Vo včasných ranných hodinách bola nezásobená ešte chatová oblasť v Holčíkovciach, kde dôjde k obnoveniu distribúcie elektriny v priebehu dnešného dňa," dodala.
Pracovníci Východoslovenskej distribučnej zároveň kontrolujú stav vedení, aby prípadné ďalšie poškodenia, ktoré sa zatiaľ neprejavili výpadkom, mohli odstrániť. Nateraz zistili posunutie dvoch transformátorov na trafostaniciach, ktoré do pôvodného stavu uvedú pomocou žeriavu.
Utrhnutá loď
Otrasy zasiahli aj vodnú nádrž Domaša, kde spôsobili utrhnutie výletnej lode. Vo večerných hodinách sa pretrhlo oceľové lano a a plavidlo sa začalo voľno pohybovať po hladine.
"Pomerne silné zemetrasenie utrhlo výletnú loď Bohemia zo suchého doku tak, že koľajový vozík nebrzdili ani 4 kusy koľajových bŕzd a utrhlo aj oceľové lano," informuje na Facebooku Domaša City Dobrá.
Poškodenie budov a potrubia
V meste Humenné spôsobilo zemetrasenie na teplovodnom potrubí. Nutná tak bola odstávka teplej vody pre lokality Sídlisko I, Mierová a Sládkovičova ulica. Informovalo o tom mesto na svojej webstránke.
"Humenská energetická spoločnosť zistila netesnosť na hlavnom primárnom rozvode na ulici Pugačevova - pri chodníku vedľa budovy Hotelovej akadémie. Zhoršili sa parametre dodávky teplej vody, kvôli netesnosti značných rozmerov je dopĺňanie teplej vody veľmi vysoké," uviedla samaspráva.
Podľa konateľa HES, s. r. o., Humenné Martina Lichmana bolo potrebné v prvom rade počas noci vypustiť vodu z potrubia a systém odstaviť. "Oprava sa začne v utorok, výkopom v skorých ranných hodinách," informoval.
Mesto Humenné eviduje následkom večerného zemetrasenia okrem havárie na teplovodnom potrubí aj povrchové poškodenia budov Materskej školy Mierová a bytových a nebytových priestorov na Ulici 26. novembra, tzv. Chemlonského internátu. Informoval o tom humenský mestský úrad.
Menšie praskliny stien a opadanú omietku zaznamenali tiež v budove mestského úradu, najmä na treťom a štvrtom poschodí. "Žiadne hlásenia od obyvateľov o vážnych poškodeniach objektov rôzneho typu samospráva zatiaľ neeviduje. Od rána prebieha komunikácia s predsedami Spoločenstiev vlastníkov bytov, stále situáciu zisťujeme," doplnil Škuba.
Vážnejšie škody na objektoch zatiaľ neeviduje ani Mestský úrad v Michalovciach.
Hovory o pomoc
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby eviduje v súvislosti so zemetrasením zvýšený počet hovorov na tiesňovú linku v Košickom a Prešovskom kraji. Dvoch pacientov transportovali do nemocnice v Humennom. Informovalo o tom na sociálnej sieti.
"Išlo predovšetkým o stresové stavy spôsobené psychickou záťažou z uvedeného prírodného javu. Väčšinu z nich operátori vyriešili konzultáciou," priblížili záchranári.
V mestách Banská Bystrica a Brezno neevidujú po pondelňajšom zemetrasení na východe Slovenska žiadne škody. Poškodenie či výpadky elektriny nezaznamenala ani spoločnosť Stredoslovenská distribučná. Samosprávy a Stredoslovenská distribučná to uviedli v reakcii na hlásenia prejavov zemetrasenia v Banskobystrickom kraji na sociálnych sieťach.
"Doposiaľ sme žiadne podnety od obyvateľov nedostali. Neevidujeme ani žiadne škody na infraštruktúre," skonštatovala hovorkyňa primátora Banskej Bystrice Zdenka Marhefková. Problémy neevidujú ani v Brezne a blízkom okolí. "Nezistili sme a neboli nám hlásené žiadne škody na majetku či infraštruktúre súvisiace so zemetrasením," poznamenala referentka na úseku masmediálnej komunikácie mesta Ivana Malčeková.
Hovorca Stredoslovenskej distribučnej Miroslav Gejdoš uviedol, že v súvislosti so zemetrasením na strednom Slovensku na distribučnej sústave nezaznamenali nič mimoriadne.
Otrasy pri pondelňajšom zemetrasení pocítili aj ľudia na Gemeri, a to napríklad obyvatelia žijúci v bytovkách v mestách Rožňava, Revúca či Tornaľa. Samosprávy však doposiaľ žiadne škody neevidujú. Uviedli to primátori jednotlivých miest.
V Rožňave otrasy zaznamenali napríklad na sídlisku Juh. Podľa primátora Michala Domika nepríjemný zážitok avizovalo viacero občanov, v meste však neevidujú po zemetrasení žiadne škody. Ako uviedla riaditeľka Slovenského národného múzea - Múzea Betliar Tímea Mátéová, poškodenie po zemetrasení nezaznamenali v historickom kaštieli v Betliari ani na rekonštruovanom hrade Krásna Hôrka.
Otrasy pri zemetrasení zaznamenali aj obyvatelia Tornale. "Tí, ktorí bývajú v bytovkách, hlavne na vyšších poschodiach, to cítili. Chystáme sa prejsť a prekontrolovať niektoré naše mestské budovy," uviedla primátorka mesta Erika Győrfiová. Dodala však, že zatiaľ o žiadnych škodách na území mesta vedomosť nemá.
"Aj v Revúcej to bolo pár sekúnd cítiť, najmä na vyšších poschodiach," uviedol primátor Július Buchta. Ako dodal, v bytoch sa triasol nábytok či rôzne predmety, hlásenia o škodách však samospráva neeviduje.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., v súvislosti sozemetrasením na východnom Slovensku nezaznamenala žiadne poruchy, výjazdy a ani výnimočnú udalosť. Uviedla to za Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť Linda Šnajdárová.
Pondelkové zemetrasenie na východe Slovenska nijakým spôsobom neovplyvnilo železničnú dopravu. Potvrdili to Železnice Slovenskej republiky aj Železničná spoločnosť Slovensko.
"V súvislosti so zaznamenaným zemetrasením zatiaľ neevidujeme škody. ŽSR monitorujú situáciu, vykonávajú prehliadky zariadení železničnej infraštruktúry," uviedla hovorkyňa železníc Ria Feik Achbergerová.
Žiadne poškodenia, zdržania, vykoľajenia či iné mimoriadne udalosti v železničnej doprave, ktoré by sa týkali zemetrasenia, neeviduje ani ZSSK.
Premiér chce zmierniť následky
Vláda robí všetko pre to, aby čo najskôr zdokumentovala škody po zemetrasení na východe Slovenska a navrhla možné riešenia. Uviedol to premiér Ľudovít Ódor s tým, že na Slovensku sú pre krízové situácie pravidlá, ktoré sa nedajú obísť.
"Sme si vedomí, že pre každého je poškodenie majetku niečím, čo komplikuje náš život a každodennú existenciu, či sú menšieho alebo väčšieho rozsahu. Urobíme všetko, čo bude v našich silách a možnostiach, aby sme následky zemetrasenia zmiernili, aby sa život dostal späť do normálu," skonštatoval Ódor.
Poukázal, že prostredníctvom odborov krízového riadenia okresných úradov prebieha proces posudzovania, respektíve overovanie oprávnených výdavkov spojených so zemetrasením. Sekcia krízového riadenia následne spracúva všetky takéto návrhy do materiálu, ktorý je predkladaný na rokovanie vlády.
Premiér sa poďakoval všetkým zložkám, ktoré pomáhajú alebo sa inak podieľajú na dokumentovaní a náprave škôd. Zároveň je rád, že si zemetrasenie nevyžiadalo obete či zranenia.
Podobne ako pred storočím
Pri Giraltoviciach bolo v roku 1914 zemetrasenie s odhadovanou magnitúdou 4,8. Ide podľa predbežných údajov o veľmi podobné zemetrasenie ako v pondelok pri Ďapalovciach. Uviedol to Martin Gális z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
"Na Slovensku boli v minulosti aj väčšie zemetrasenia ako pondelkové. Najsilnejšie zemetrasenie, o ktorom máme informácie, bolo zemetrasenie v roku 1763 pri Komárne s odhadovanou magnitúdou 5,7 až 6,3," priblížil Gális.