V Poľsku spočítali polovicu okrskov. Vládu musíme zostavovať my, žiada opozícia
Po sčítaní približne polovice okrskov, kde sa hlasovalo v nedeľných voľbách do poľského Sejmu, dolnej komory parlamentu, má vládnuca národnokonzervatívna Právo a spravodlivosť (PiS) asi 38-percentnú podporu, opozičná Občianska koalícia (KO) zatiaľ získala 28 percent hlasov.
VIDEO: Donald Tusk deklaruje víťazstvo vo voľbách s možnou koalíciou
Sčítanie hlasov postupuje pomaly, pretože k voľbám prišiel rekordný počet ľudí a zároveň s nimi sa konalo aj referendum.
Možní koaliční partneri KO, stredová Tretia cesta a Nová ľavica, dostali podľa priebežných výsledkov 14,4 percenta, respektíve 8,2 percenta hlasov. Do Sejmu, dolnej komory parlamentu, sa dostane zrejme aj krajne pravicová Konfederácia, ktorú podporilo 7,3 percenta voličov.
Najdôležitejšie voľby od roku 1989
Aktualizované odhady výsledkov vypracované inštitútom Ipsos naznačujú, že PiS na väčšinu v Sejme nedosiahne. Šancu zostaviť vládu má proeurópska opozícia na čele s KO vedenou bývalým premiérom a šéfom Európskej rady Donaldom Tuskom. S Treťou cestou a Novou ľavicou by mohla v 460-člennom Sejme obsadiť 248 kresiel. PiS vedenej expremiérom Jaroslawom Kaczyńským pripadá 198 mandátov a Konfederácii štrnásť.
Pokiaľ sa tieto prognózy vyplnia, „pôjde o obrovskú porážku PiS, ktorá nebude mať možnosť pretiahnutia žiadnych poslancov, pretože mu k väčšine chýba príliš veľa“, povedal politológ Antoni Dudek z krakovskej Jagelovskej univerzity.
Szymon Holownia, jeden z lídrov Tretej cesty, ktorú tvorí jeho strana Poľsko 2050 spoločne s ľudovcami, vládnu koalíciu s PiS odmietol. „Takú koalíciu vylučujem... Ľudia, ktorí pre nás hlasovali, chceli zmenu, chceli PiS odstaviť od moci,“ povedal v rozhlasovej stanici RMF FM.
Nedeľné voľby niektorí analytici označovali za najdôležitejšie od roku 1989, pretože sa v nich rozhodovalo o ďalšom osude poľskej demokracie alebo vzťahu krajiny s EÚ.
Tusk: Vyhrali sme demokraciu
"Vyhrali sme demokraciu, slobodu, vyhrali sme naše milované Poľsko," povedal rozjasaný šéf Občianskej koalície a poľský premiér z rokov 2007 až 2014 Donald Tusk. "Toľko rokov sa to nedarilo.... Ale dnes môžeme povedať: to je koniec zlých čias. To je koniec PiS," dodal.
PiS za osem rokov pri moci ovládlo štátne spoločnosti a kľúčové inštitúcie v krajine, vrátane verejnoprávnych médií. Podľa medzinárodných organizácií jeho vláda porušuje princípy právneho štátu alebo práva ľudí z komunity LGBTQ.
Strany proeurópskej opozície sľubujú, že v prípade nástupu k moci sporné opatrenia z posledných rokov zrušia, vrátane reforiem justície, ktoré súdnictvo priviedli pod kontrolu politikov a kvôli ktorým Európska komisia Poľsku zmrazila výplatu peňazí na jeho plán obnovy.
Poverenie na zostavanie vlády dá Duda
"Nedovolíme, aby Poľsko stratilo to, čo je najcennejšie, teda nezávislosť, právo rozhodovať o vlastnom osude," povedal predseda PiS Jaroslaw Kaczyński, ktorý bol doteraz považovaný za najvplyvnejšieho politika v Poľsku. Pripustil pritom, že nie je isté, či sa jeho strana udrží pri moci.
"Vyhrali sme. PiS je víťazom parlamentných volieb 2023," uviedol premiér Mateusz Morawiecki. "Ak nám prezident dá šancu, pokúsime sa zostaviť stabilnú vládu," povedal tiež.
Prezident Andrzej Duda je spojencom vládnucej strany. Už pred voľbami dal najavo, že podľa ústavných zvyklostí zostavením vlády poverí zástupcov najsilnejšej strany. Zrejme pôjde o súčasného premiéra Mateusza Morawieckého.
"Žiadame prezidenta, aby demokratický tábor mohol vybrať kandidáta na premiéra," povedal v televízii TVN24 poslanec Občianskej koalície Cezary Tomczyk. "Prirodzeným kandidátom je Donald Tusk," dodal. Proeurópske strany tiež zrejme nebudú v Sejme natoľko silné, aby prehlasovali prezidentské veto.
Rekordná volebná účasť
V nedeľných voľbách hlasovalo asi 72 percent voličov, najviac od pádu komunizmu v roku 1989. Pri volebných miestnostiach vo veľkých mestách sa tvorili niekoľkohodinové rady, komisiám chýbali volebné lístky.
„Takúto radu si nepamätám ani z čias svojej mladosti, kedy sme čakali na mäso,“ spomenul na doby komunizmu istý pán vo Vroclavi, kde sa kvôli obrovskému záujmu hlasovania pretiahlo asi o šesť hodín. Vonku bolo chladno, a tak si voliči chodili domov pre teplejšie oblečenie alebo sa v rade delili o jedlo a teplé nápoje.
Naopak menej ako polovica oprávnených voličov sa zúčastnila referenda, ktorého konanie presadila vláda PiS. Jeho výsledky nebudú záväzné. Ľudia odpovedali na otázky týkajúce sa privatizácie štátneho majetku, veku odchodu do dôchodku, zachovania bariéry na hranici s Bieloruskom a prijímania migrantov.
Politológovia vládu kritizovali za to, že referendum zneužili na mobilizáciu voličov, ktorí by jej mohli dať hlas.