Bývalej bolívijskej prezidentke hrozí až 30 rokov väzenia za zásah proti demonštráciám
Bývalej bolívijskej prezidentke Jeanine Áňezovej hrozí až 30 rokov väzenia za policajné zásahy proti demonštráciám v roku 2019, ktoré stáli život najmenej 30 ľudí. Trest dnes navrhla prokuratúra Áňezovej aj predstaviteľom vtedajšej vlády a vysokým predstaviteľom armády a polície, uviedla agentúra Reuters. Podľa obžaloby sa Áňezová podieľala na genocíde.
Prokuratúra sa domnieva, že bývalá prezidentka nesie spoluzodpovednosť za zásahy polície v mestách Senkata a Sacaba, pri ktorých v roku 2019 zomrelo najmenej 30 ľudí. Navrhla tak najvyšší trest, s ktorým počítajú bolívijské zákony.
Demonštrácie v novembri roku 2019 usporiadali priaznivci bývalého prezidenta Eva Moralesa, ktorý krátko potom, čo bol znovuzvolený do úradu, rezignoval kvôli silným protivládnym protestom a odišiel z krajiny. Morales tvrdí, že tak urobil na nátlak polície a armády, a jeho priaznivci považujú jeho demisiu za štátny prevrat. Odporcovia sa však domnievajú, že Morales uspel vo voľbách vďaka podvodom.
Na čele Bolívie nahradila Moralesa práve Áňezová, kvôli čomu bola po odchode z funkcie obvinená a v minulom roku odsúdená na desať rokov väzenia. Podľa súdu sa podieľala na prípravách štátneho prevratu a porušila svoje ústavné povinnosti. Áňezová však tvrdila, že je nevinná, a jej priaznivci označili proces za spolitizovaný,
Áňezová najvyšší úrad v krajine prevzala z pozície druhej podpredsedníčky Senátu. Áňezovú potom vo funkcii potvrdil ústavný súd. Jej vláda sa neskôr dohodla s vedením parlamentu ovládaným Moralesovou stranou a vláda usporiadala v októbri 2020 nové prezidentské voľby, v ktorých vyhral kandidát Moralesovej strany Luis Arce. Od marca roku 2021 je kvôli mnohým obvineniam vo väzbe.