Nechcel byť vidieť, a tak sa uchýlil do blázinca. Ladislav Fuks svoju orientáciu skrýval za literárne masky

Nejde tu len o detailné dešifrovanie jeho rozkošateného diela, v ktorom možno nájsť množstvo motívov spätých s jeho (homosexuálnou) orientáciou, ale najmä o ustanovenie kritického pohľadu, ktorý by mohol vyústiť aj do vydania zozbieraných spisov.

A nielen vybraných, notoricky známych bestsellerov, ako sú prózy Pan Theodor Mundstock a Spalovač mrtvol, ktoré mu priniesli uznanie a početné preklady v zahraničí.

Nostalgia kuriozít a úzkosť zo smrti

Ladislav Fuks sa narodil 24. septembra 1923 v Prahe do rodiny policajného úradníka. Vyrastal na pomedzí Vinohradov a Žižkova, kde nadviazal prvé detské priateľstvá a vzťahy, ako opisuje napríklad hutná monografia Moje zrcadlo.

Otec, ktorý sa stal neskôr predlohou postáv napríklad z cyklu humoresiek Příběh kriminálního rady, mal na syna silný vplyv. Mladý Ladislav si napriek tomu, napriek otcovmu prianiu, uchoval dostatok fantázie, ktorá neskôr – zvlášť pod stúpajúcim tlakom nacistickej propagandy – prerástla v niektoré jeho známe, silno psychologicky ladené fantazmagorické opusy. Pramene možno nájsť v prvých poviedkach z konca päťdesiatych rokov.

Nástup nacizmu prežíval Ladislav Fuks ako osobné ohrozenie; protektorát však prežil na poľnohospodárskej správe v Hodoníne. Po vojne vyštudoval Filozofickú fakultu Karlovej univerzity so zameraním na filozofiu, psychológiu a dejiny umenia. Štúdium ukončil v roku 1949 dizertačnou prácou nazvanou Bergsonova idea tvorivého vývoja a jej dôsledky pre mravnú výchovu.