Ľavicové strany na Západe môžu zaplatiť privysokú cenu. Vojna v Izraeli rozvracia politiku po celom svete
Keď útočníci z radikálneho palestínskeho hnutia Hamas 7. októbra zavraždili 1400 ľudí pri sérii desivých útokov, politici na celom Západe vyjadrili svoj šok a sľúbili podporu Izraelu.
S rozvojom konfliktu v pásme Gazy, kde izraelské sily zrejme zabili tisíce civilistov, sa však tento politický konsenzus rozpadol. A v západných krajinách sú to práve politici na ľavej strane politického spektra, ktorí sa stretávajú s najväčšími problémami, napísal portál Politico.
Ľavicu zatiaľ rozdeľujú dva zásadné body; prímerie, ktoré by umožnilo prísun pomoci do Gazy i odchod civilistov, a to, ako ďaleko by mali vedúci predstavitelia zájsť v kritike Izraela.
Zatiaľ čo lídri ľavicových strán sa snažia balansovať na tenkom ľade, mnohí z ich vlastných radov sú v kritike vojenských operácií premiéra Benjamina Netanjahua v Gaze oveľa tvrdší a v požiadavkách na prímerie oveľa ostrejší.
Výzva pre britských labouristov
S trvalým náskokom v prieskumoch verejnej mienky vyzerala Labouristická strana ako jasný favorit na víťazstvo v najbližších britských parlamentných voľbách v roku 2024.
Kríza na Blízkom východe však stvorila jednu z najväčších výziev pre doterajšie šance lídra labouristov Keira Starmera. Jeho strana je rozdelená v otázke ohľadom toho, či má vyzvať na prímerie v Gaze, tretina labouristických poslancov to už verejne urobila.
Starmer, ktorý sa usilovne snaží zbaviť stranu antisemitskej povesti, zatiaľ odoláva. V súkromí sa mnohí z politikov a predstaviteľov, ktorí chcú, aby zaujal propalestínsky postoj, obávajú volebného dopadu jeho súčasnej politiky. Jeden labouristický tieňový minister povedal, že labouristi "masívne strácajú moslimské hlasy - dosť na to, aby stratili kreslá, keby boli zajtra voľby".
Mladí židia v USA nechcú Netanjahua
V uplynulom mesiaci nastal aj v americkej ľavici prudký rozkol. Hoci historicky bola široká vrstva amerických voličov orientovaná proizraelsky, v posledných rokoch táto verejná podpora klesá.
Podľa prieskumu agentúry Gallup zverejneného pred začiatkom vojny sa podpora Američanov prvýkrát priklonila na stranu Palestínčanov oproti Izraelčanom. Tento trend ovplyvňujú mladší voliči, ktorí sa hlásia predovšetkým k demokratom. Od začiatku vojny sa protesty a ďalšie konflikty na univerzitných kampusoch stali v Amerike súčasťou celonárodnej diskusie.
Americkí židia, z ktorých sa väčšina tiež hlási k demokratom, sa v posledných rokoch tiež stali skeptickejší voči izraelskej politike. Aj tu je tento trend spojený s generačným rozdelením. Podľa predvojnového prieskumu agentúry Pew Research Center hodnotili Netanjahuovo vedenie najhoršie židovskí mileniáli.
Moslimskí Američania, ktorí sa podľa povolebných prieskumov v roku 2020 priklonili k Bidenovi, teraz hrozia, že v roku 2024 nebudú voliť vôbec kvôli jeho podpore Izraela. Jeho administratíva sa už vyslovila proti islamofóbii a vyjadrila sympatie palestínskym civilistom.
Špecifické Nemecko
Nemecká ľavica je v konflikte kvôli izraelsko-arabskému napätiu od doby, keď univerzitní študenti začali po šesťdňovej vojne v roku 1967 nosiť palestínsku šatku na znamenie solidarity. Masakry izraelských civilistov zo strany Hamasu toto napätie teraz aspoň zatiaľ do značnej miery utlmili.
Hoci niektorí ľavicoví politici vyzvali Izrael, aby na útoky reagoval "primeraným spôsobom", a vyzvali na humanitárne prímerie, málokto spochybnil právo Izraela na obranu. Všetky nemecké ľavicové strany totiž 10. októbra podporili parlamentnú rezolúciu, ktorá vyjadruje solidaritu s Izraelom a odsudzuje Hamas.
"Jediné miesto pre Nemecko je v tejto chvíli po boku Izraela," povedal kancelár Olaf Scholz poslancom po brutálnych útokoch, čo je názor zdieľaný naprieč politickým spektrom. Táto solidarita má korene v hlbokom pocite zodpovednosti, ktorý väčšina Nemcov voči Izraelu cíti po holokauste.
Napriek tomu táto podpora nie je absolútna, ako dokazuje rozhodnutie Berlína zdržať sa hlasovania o rezolúcii OSN vyzývajúcej na prímerie v Gaze, namiesto toho, aby ju odmietol, ako požadoval Izrael.
Protiizraelské nálady, ktoré Nemecko zažíva od 7. októbra, vychádzajú z veľkej časti z moslimských prisťahovaleckých komunít, ktoré vo veľkom počte protestujú proti Izraelu vo veľkých mestách po celej krajine. Hoci úrady väčšinu propalestínskych demonštrácií zakázali, niektoré z nich sa napriek tomu konali a ich účastníci v niektorých prípadoch vyvesili radikálne symboly, ako sú vlajky Islamského štátu a al-Kájdy.
Vyvážený postoj Macrona
Francúzsko má najväčšiu moslimskú aj židovskú komunitu v Európe. Prezident Emmanuel Macron sa obáva, že blízkovýchodný konflikt by mohol vo Francúzsku vyvolať násilie a má na to dobrý dôvod. Od útokov Hamasu dbá na to, aby zachoval vyvážený postoj medzi podporou práva Izraela na obranu a jeho povinnosťou "rešpektovať civilné obyvateľstvo".
Tento postoj bol v prieskumoch verejnej mienky pomerne dobre prijatý, ale medzi Macronovým tímom nezískal jednoznačnú podporu. Niekoľko členov prezidentského tábora sa od Macrona dištancovalo, čo je v medzinárodných otázkach neobvyklé, a vyzvalo na "bezpodmienečnú" podporu Izraela.
Naopak opozičný ľavicový líder Jean-Luc Mélenchon vytrvalo odmieta označiť Hamas za teroristickú organizáciu, čo v krajine vyvoláva búrlivé debaty. Jeho socialistickí, komunistickí a ekologickí spojenci v parlamente, aj keď nehovoria úplne jednotne, sa od Mélenchona dištancovali a niektorí z nich pozastavili svoju účasť na spoločnej práci na rozpočte. Viac ako rok po tom, čo francúzske ľavicové strany vytvorili koalíciu NUPES, predstavujú teraz rozpory ohľadom vojny na Blízkom východe najvážnejšiu skúšku tejto skupiny.
Obraz sa v jednotlivých krajinách líši. Vojna medzi Izraelom a Hamasom však rozvrátila politiku ďaleko za hranicami Blízkeho východu. Vzhľadom na blížiace sa kľúčové voľby v mnohých západných krajinách by cena týchto rozporov pre ľavicové strany mohla byť vysoká.