Keď sa Hitler prvý raz pokúsil uchopiť moc. Pokus o prevrat mu nevyšiel, mohol pri ňom dokonca prísť o život

Veľká sála mníchovského Meštianskeho pivovaru je zaplnená do posledného miesta. Medzi asi troma tisíckami ľudí, ktorí sem dnes večer prišli, nechýbajú krajinské politické elity, vysokí armádni a policajní dôstojníci, aristokrati či iní miestni prominenti. Prišli si vypočuť prejav muža, ktorý ako generálny komisár už niekoľko týždňov takmer diktátorsky vládne v Bavorsku.

Volá sa Gustav von Kahr, netají sa odporom proti berlínskej vláde a tí zasvätenejší vedia i to, že spriada plány na jej zvrhnutie a túži po obnovení monarchie.

Je streda 8. novembra 1923, krátko po ôsmej večer. Von Kahr, sprevádzaný potleskom, prichádza k rečníckemu pultu. Sála stíchne a on začne hovoriť. Nudne a monotónne. Ak niekto čakal, že by tu dnes tento muž mohol rozpútať revolúciu, musí byť sklamaný.

Do tejto otupnej nálady po niekoľkých minútach náhle vstupuje iný muž. Ešte pred chvíľou nervózne postával na chodbe pri šatni, teraz prechádza krížom cez sálu a blíži sa k pódiu. Za ním sa davom pretláčajú asi dve desiatky ozbrojencov.

„Kto ste?! Komunisti? Čo tu chcete? Vypadnite odtiaľto!“ ozývajú sa výkriky z publika. V tej chvíli aj rečník zdvihne zrak od papierov, z ktorých číta svoj prejav, a uprostred vety zmĺkne.

To už je votrelec vedľa neho. Postaví sa na stoličku, z vrecka vytiahne pištoľ a vystrelí do stropu.

„Oznamujem vám, že práve vypukla národná revolúcia!“ kričí. Sála stíchne a ešte stále nechápavými i pohŕdavými pohľadmi pozoruje nevábne pôsobiaceho chlapíka oblečeného v obnosenom fraku, ktorý od pultu odstrkuje Gustava von Kahra a sám začína rečniť.

„Týmto vyhlasujem bavorskú i ríšsku vládu za zosadenú! Preberám vedenie dočasnej vlády, ktorá tvrdo zúčtuje so zločincami, čo doteraz ničili Nemecko,“ sype zo seba. Keď asi po pätnástich minútach dohovorí, sálou znie búrlivý potlesk.

Muž, ktorého osadenstvo mníchovskej pivnice zahŕňa ováciami, sa volá Adolf Hitler a stojí na čele strany národných socialistov. Drvivej väčšine Nemcov mimo Bavorska jeho meno dnes ešte nič nehovorí. Už onedlho však bude každý v ríši vedieť, že nenávidí Židov, komunistov a rovnako zriadenie, ktoré sa v Nemecku snažia v posledných piatich rokoch etablovať všetky vlády.