Svet radšej spolupracuje s USA ako s Čínou, výnimkou je obchod, tvrdí štúdia
Spojené štáty a Európa sú príťažlivými partnermi pre svoje hodnoty a životný štýl, ale po obchodnej stránke dávajú ľudia v krajinách sveta prednosť Číne, uvádza nový prieskum verejnej mienky Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR). T
ento nezávislý inštitút ho zverejnil pri príležitosti dnešného rokovania amerického a čínskeho prezidenta Joea Bidena a Si Ťin-pchinga v San Franciscu. Autori prieskumu tvrdia, že geopolitické partnerstvá sú čoraz zložitejšie a roztrieštenejšie a štáty si vyberajú spojencov pre jednotlivé témy, akoby vyberali z jedálneho lístka jednotlivé chody.
VIDEO: Čínsky prezident Si Ťin-pching prichádza do San Francisca
Rozširovanie Únie na východ
Mocenské bloky sa rozpadávajú a bipolárny svet už neexistuje, konštatuje štúdia na základe prieskumu v 21 krajinách, z ktorých polovica je v Európe. Dokazuje to zistením, že takmer polovica Američanov vidí budúcnosť vlastnej krajiny pesimisticky a mnoho ľudí tiež verí, že USA o 20 rokov už nebudú demokraciou.
Vyše 40 percent ľudí mimo Európy usudzuje, že sa Európska únia (EÚ) do 20 rokov rozpadne, a mnohí sú presvedčení, že o ďalšom osude EÚ rozhodne vývoj vojny na Ukrajine.
"Poučenie je jasné: Európsku mäkkú silu (soft-power) musia doplniť väčšie investície do vojenského a bezpečnostného rozmeru takzvanej tvrdej sily (hard-power). Ďalšie rozširovanie EÚ na východ, vrátane Ukrajiny, urobí z Európy silnejšieho a dôveryhodnejšieho globálneho hráča vo svete stále tvrdšej geopolitickej a geoekonomickej konkurencie," uviedol jeden z autorov štúdie, britský historik z Oxfordskej univerzity Timothy Garton Ash.
Nové pravidlá hry
Prieskum tiež ukázal, že mnohí občania - a v niektorých prípadoch dokonca väčšina - sú ochotní spolupracovať s Čínou a jej partnermi v medzinárodných záležitostiach, vrátane obchodu, a všeobecne prijímajú čínsku ekonomickú prítomnosť vo svojej krajine.
V prospech Západu a najmä jeho hodnôt ale hovorí ďalšie zistenie ECFR, že život v Číne by si vybralo len päť percent z nich, ak by malo možnosť, zatiaľ čo 56 percent by si vybralo USA alebo krajinu v EÚ.
Kvôli roztrieštenosti názorov, keď sa väčšina prikláňa k hodnotám a životnému štýlu Západu, zatiaľ čo strán obchodu dáva prednosť Číne, hovoria autori štúdie o "svete à la carte", kde si krajiny vyberajú svojich partnerov pre jednotlivé problematiky, radšej aby sa upísali k trvalému partnerstvu s ktoroukoľvek zo strán.
"Výsledky nášho prieskumu naznačujú, že namiesto toho, aby sa EÚ držala včerajšieho sveta usilujúceho sa o mier, mala by pochopiť nové pravidlá hry "à la carte", pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy, a hľadať nových partnerov v zásadných otázkach, ktorým čelí náš vojnou zmietaný svet," Uviedol spoluautor štúdie a riaditeľ ECFR Mark Leonard.
Názor na Ukrajinu je roztrieštený
Ak západné krajiny sa na postoji k vojne na Ukrajine viac-menej zhodnú, názor zvyšku sveta je roztrieštenejší, konštatuje štúdia. Vojnu na Ukrajine považuje za zástupný konflikt Ruska a USA viac ako polovica respondentov v Turecku, Saudskej Arábii a Číne; v Rusku je to 63 percent.
Naopak v Európe sa k tomuto názoru prikláňa 36 percent ľudí a v USA len 20 percent. V Európe a USA tiež výrazne prevažuje ochota dlhodobej podpory Ukrajiny až do opätovného zisku celého územia, aj za cenu dlhotrvajúceho vojenstva a ukrajinských strát na životoch.
Naopak, takmer polovica respondentov v Číne, Rusku, Saudskej Arábii, Indii či Turecku uprednostňuje čo najrýchlejší koniec vojny aj za cenu vzdania sa časti územia v prospech Ruska.
Kým Američania, Európania, Brazílčania a Juhokórejčania ako hlavnú prekážku k mieru na Ukrajine vidia Rusko, medzi respondentmi v ostatných krajinách prevažuje názor, že mieru bránia Spojené štáty. Prakticky rovnako sú rozložené aj názory na budúce víťazstvo v tejto vojne, keď viac ako tri štvrtiny účastníkov prieskumu mimo Európy a USA veria, že Rusko zvíťazí.
Prieskum v septembri a októbri zisťoval názory ľudí starších ako 18 rokov v Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Španielsku, Švajčiarsku a Británii a v desiatich mimoeurópskych krajinách (Čína, India, Turecko, Rusko, USA, Juhoafrická republika, Saudská Arábia, Indonézia, Južná Kórea a Brazília).
Celkový počet respondentov bol 25 266.