V holandských voľbách vyhrala krajná pravica, ukazujú prvé volebné odhady. Môže otriasť európskou politikou

V holandských parlamentných voľbách podľa prvých odhadov vyhrala krajne pravicová populistická Strana pre slobodu Geerta Wildersa. Získala by 35 mandátov, čo je o 18 viac ako v roku 2021.

Na druhom mieste je s 26 mandátmi spoločná kandidátka holandskej Strany práce a Zelenej ľavice, ktorej lídrom je bývalý eurokomisár Frans Timmermans. Favorizovaná liberálna pravicová Ľudová strana pre slobodu a demokraciu, ktorú vedie Dilan Yeşilgözová-Zegeriusová, je zatiaľ tretia s 23 mandátmi.

Keď sa na obrovskej obrazovke vo volebnom štábe VVD v Haagu objavili prvé volebné odhady, ktoré zverejnila televízna stanica NOS, zavládlo v sále prekvapenie - hlavne vzhľadom na to, že Wildersova strana takmer zdvojnásobila počet súčasných mandátov. Ak sčítanie hlasov víťazstvo Wildersa potvrdí, mohol by sa stať budúcim premiérom a viesť koaličné rozhovory.

Podľa mnohých expertov by známy odporca islamu Wilders v úlohe šéfa vlády otriasol európskou politikou. Vo svojom programe vyzýva napríklad na usporiadanie referenda o vystúpení z Európskej únie či na absolútne zastavenie prijímania žiadateľov o azyl v krajine.

V poslednej debate, ktorá sa odohrala v utorok v noci, však Wilders zmiernil svoju protiislamskú rétoriku a vyhlásil, že "by chcel byť premiérom všetkých Holanďanov, bez ohľadu na ich náboženstvo či pôvod".

„Chcem pre obyvateľov Holandska len to najlepšie,“ povedal, keď dnes vhodil svoj hlas do hlasovacej urny na radnici v Haagu, obklopený dvoma bodyguardmi. Tí majú na starosti sledovať každý jeho krok vzhľadom na množstvo vyhrážok smrťou, ktorým čelia.

Na štvrtom mieste skončila podľa volebných odhadov strana Nová spoločenská zmluva (NSC), ktorú iba tento rok v lete založil populárny poslanec Pieter Omtzigt.

Strany zrejme čakajú dlhé povolebné rokovania, na získanie väčšiny je potrebných 76 kresiel v 150-člennom parlamente. Posledná vláda Marka Rutteho v roku 2021 vznikala dlhých deväť mesiacov.