Arménsko ako provokatér. Lukašenko na samite ruskom vedenej organizácie nepriamo kritizoval Pašinjanove kroky
V bieloruskej metropole Minsk dnes rokovali poprední predstavitelia krajín Moskvou vedenej Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Summitu sa nezúčastnil arménsky premiér Nikol Pašinjan, ktorého krajina je podľa médií sklamaná svojím dlhoročným spojencom Ruskom v súvislosti s Náhorným Karabachom.
Bieloruský líder Alexander Lukašenko, ktorý patrí medzi najvernejších spojencov šéfa Kremľa Vladimira Putina, podľa agentúry AP dnes Arménsko kritizoval.
Provokatívne vyjadrenia
Bez toho, aby arménskeho premiéra konkrétne vymenoval, vyhlásil bieloruský autoritársky vodca, že "vyjadrenia a činy niektorých partnerov v ODKB sú provokatívne".
"Ak máte s niečím problém, povedzte to priamo do očí, namiesto toho, aby ste svoje sťažnosti prenášali do médií," uviedol hostiteľ summitu podľa bieloruskej štátnej agentúry Belta. Lukašenko ďalej vinil "tých, ktorí vytvárajú konflikt," z politického oportunizmu. Ich správanie podľa neho hrá do kariet "tým, ktorí nemajú záujem na posilnení bezpečnosti členských krajín ODKB".
Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti je vojenská aliancia vedená Moskvou, ktorej členmi sú okrem Ruska a Arménska aj Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Bielorusko.
Pašinjanov úrad už skôr uviedol, že premiér informoval bieloruského vodcu o tom, že sa summitu ODKB v Minsku nezúčastní. Svetové agentúry toto rozhodnutie Jerevanu dali do súvislostí s nespokojnosťou Arménska s ruským spojenectvom. Jerevan dal tiež najavo nespokojnosť so samotnou ODKB.
Arménsko a Rusko sú od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 spojencami, v poslednom čase sa však prehlbujú ich rozpory. Vzťahy sa zhoršili v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu a kvôli situácii v Náhornom Karabachu, ktorý je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale po tri desaťročia ho riadili etnickí Arméni.
Obvinili Rusko
Moskva mala v oblasti mierovej sily, avšak Jerevan ich vinil z nečinnosti a Rusko z toho, že je príliš zaneprázdnené svojou vojnou na Ukrajine.
Tento rok v septembri Azerbajdžan po bleskovej ofenzíve Karabach ovládol a väčšina z asi 120-tisíc etnických Arménov z regiónu utiekla. Arménsky parlament neskôr napriek neľúbosti Moskvy schválil pristúpenie krajiny na Medzinárodný trestný súd, ktorý predtým vydal zatykač na Putina kvôli podozreniu z nezákonného únosu ukrajinských detí do Ruska.
Ku koncu októbra arménsky premiér povedal v rozhovore s denníkom The Wall Street Journal, že nevidí žiadne výhody v pokračujúcej prítomnosti ruských základní na území svojej vlasti a hovoril o potrebe diverzifikovať vzťahy Arménska v bezpečnostnej oblasti.
Pašinjan už vlani odmietol podpísať spoločné vyhlásenie zo summitu ODKB. Vyjadril vtedy frustráciu nad tým, že sa mu nedostalo odpovede na jeho formálnu žiadosť, aby aliancia zasiahla v prospech Arménska po tom, čo sa jeho krajina stala terčom útoku z Azerbajdžanu.
Tento rok v januári oznámil, že jeho krajina nebude hostiť vojenské cvičenie armád ODKB. Jerevan medzitým rozozlil Moskvu vojenským cvičením so Spojenými štátmi. Arménski činitelia zároveň podľa agentúr vyhlásili, že Arménsko neplánuje z vojenského zoskupenia úplne vystúpiť.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes uviedol, že Moskva ľutuje arménske neúčasti na summite a dúfa v to, že Arménsko zostane jej spojencom a strategickým partnerom.
Prezident Putin medzitým na zasadnutí ODKB podľa AP vychvaľoval to, čo nazval úlohou skupiny pri zabezpečovaní mieru a stability v regióne. Lukašenko, ktorý Rusku poskytol bieloruské územie pre inváziu na Ukrajinu, chválil predtým deklarované rozmiestnenie niektorých ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku.