Vyjadrenie o vojenskom Schengene NATO podnecuje napätie v Európe, podľa Peskova by Rusi museli reagovať
Ruská vláda v piatok vyjadrila znepokojenie nad možným zámerom Severoatlantickej aliancie vytvoriť v Európe "vojenský Schengen", v rámci ktorého by sa mohli armády slobodne pohybovať podobne ako občania Európskej únie. Správa pochádza z agentúry Reuters.
"Aliancia vždy považovala našu krajinu za takzvaného fiktívneho nepriateľa. Teraz ju už otvorene označuje za zjavného protivníka. Týmto vyjadrením iba podnecuje napätie v Európe, čo má svoje následky," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že na vytvorenie takejto zóny by Rusko muselo reagovať.
"NATO neustále približuje svoju vojenskú infraštruktúru k našim hraniciam. My sa k infraštruktúre NATO nepribližujeme... Môže to vyvolať len obavy a viesť k odvetným opatreniam, ktorými zaistíme našu vlastnú bezpečnosť," povedal ďalej Peskov. Podľa neho vyjadrenia NATO dokazujú, že Európa nie je ochotná načúvať Moskve a jej legitímnym obavám.
Peskov reagoval na štvrtkové vyjadrenie náčelníka logistického veliteľstva JSEC NATO generálporučíka Alexandra Sollfranka, ktorý pre Reuters povedal, že by vojenský Schengen "privítal".
Členov NATO zároveň varoval, že presuny jednotiek po Európe brzdí prílišná byrokracia a v prípade krízy to môže výrazne oneskoriť pomoc.
NATO aktívne podporuje Ukrajinu vo vojne s Ruskom a Kyjev vyjadril záujem stať sa v budúcnosti jeho členom. Aliancia sa však snaží vyhnúť priamemu vojenského konfliktu s Ruskom, najmä pre jeho jadrový arzenál.
Od konca studenej vojny a pádu Sovietskeho zväzu sa NATO prijatím členských štátov bývalej Varšavskej zmluvy a pobaltských štátov rozšírilo o 1000 kilometrov na východ. Dĺžka východnej hranice NATO sa tak zväčšila na celkom 4000 kilometrov.