Najväčší ľadovec sveta sa po desaťročiach dal do pohybu. Vietor a morský prúd ho unášajú preč od Antarktídy
Najväčší ľadovec sveta sa dal do pohybu po tom, čo bol vyše tri desiatky rokov usadený na morskom dne. Obrí kus ľadu pomenovaný A23a s rozlohou takmer štyritisíc kilometrov štvorcových sa v roku 1986 oddelil od antarktickej pevniny, čoskoro však zakotvil vo Weddellovom mori, a stal sa tak prakticky ľadovým ostrovom.
Video: Pohľad z vesmíru na to, ako sa obrovský ľadovec odlomil od antarktického ľadového šelfu Brunt
V uplynulom roku však začal byť unášaný značnou rýchlosťou preč a teraz sa chystá vyplávať mimo vody Antarktídy. Píše o tom spravodajský portál BBC News.
A23a je skutočným kolosom. A neudivuje len svojou rozlohou – jeho hrúbka dosahuje približne 400 metrov.
Ľadovec A23a sa odlúpol ako jeden z mnohých z antarktického Filchnerovho šelfového ľadovca. Názvy plávajúcich ľadovcov vznikajú podľa oblasti, kde boli prvýkrát zaznamenané, číslo určuje ich poradie. Ak sa ďalej rozlomí, pridávajú sa ďalšie písmená na koniec názvu. V čase, keď sa oddelil tento ľadovec od bieleho kontinentu, nachádzala sa na ňom sovietska výskumná stanica, čo len dokresľuje, ako dávno k tejto udalosti došlo.
Moskva vtedy vyslala expedíciu, aby zo základne Družnaja 1 odviezla vybavenie, pretože sa obávala, že oň príde. Ploský ľadovec však neodplával ďaleko od pobrežia, jeho hlboký kýl čoskoro pevne zakotvil na bahnitom dne Weddellovho mora.
Prečo sa teda dnes, po takmer 40 rokoch, rozhodol dať do pohybu?
"Pýtal som sa na to niekoľkých kolegov, zaujímalo ma, či to nemohla vyvolať napríklad zmena teploty vody pri šelfe, ale všetci sa všeobecne zhodli, že jednoducho nastal jeho čas," povedal Andrew Fleming zo spoločnosti British Antarctic Survey, ktorý sa špecializuje na diaľkové snímanie pohybu ľadovcov. "Od roku 1986 sedel na dne, ale tak dlho sa zmenšoval, až sa odlepil a dal sa do pohybu. Prvý pohyb som zaznamenal už v roku 2020," dodal.
V posledných mesiacoch potom A23a pridal na rýchlosti, poháňaný veternými a morskými prúdmi, a v súčasnosti už míňa severný cíp Antarktického polostrova. Podobne ako väčšina ľadovcov z oblasti Weddellovho mora aj tento takmer určite vypláva do antarktického cirkumpolárneho prúdu, ktorý ho potom nasmeruje k južnému Atlantiku na dráhu, pre ktorú sa vžil názov "ľadovcová alej".
Skôr či neskôr potom bude rovnako ako všetky ľadovce, akokoľvek veľké, odsúdený na to, aby postupne roztopil a rozplynul sa v oceáne.