Putinove výroky skrývajú hrozbu budúcej vojny proti NATO, varujú experti
Šéf Kremľa Vladimir Putin "pohrozil Fínsku" a pripravuje sa na "potenciálnu rozsiahlu budúcu vojnu proti NATO," uviedol v súvislosti s Putinovým nedeľňajším interview pre ruskú štátnu televíznu Rossija 1 Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW). TASR informuje na základe správy stanice Sky News.
VIDEO: Fínsko znovuotvorilo dva hraničné priechody s Ruskom:
Ruský prezident svoju skrytú hrozbu vyslovil v rámci vyjadrení, ktorými sa vraj snažil rozptýliť obavy z možnej ruskej hrozby pre Severoatlantickú alianciu.
"Fínsko bude problém"
Podľa ISW sa Putin v rámci interview usiloval poprieť reálnosť varovania amerického prezidenta Joea Bidena, že Rusko v prípade svojho víťazstva vo vojne na Ukrajine napadne niektorý z členských štátov NATO. Šéf Kremľa dodal, že Rusko nemá žiadny ekonomický, geopolitický ani vojenský dôvod bojovať s NATO.
Svoje vyjadrenia Putin doplnil obvinením, že krajiny NATO vyvolali konflikt medzi Ruskom a Fínskom a "zatiahli" Fínsko do Aliancie, cituje Sky News.
"Putin uviedol, že s Fínskom ‘budú problémy‘ a pristúpenie Fínska do NATO podnietilo ruských predstaviteľov, aby začali formovať Leningradský vojenský okruh a sústreďovať vojenské jednotky na severozápade Ruska," uvádza ISW.
„Rozhovor bol zrejme pokusom o skreslenie ruskej vojenskej hrozby ako imaginárneho a umelého výmyslu NATO,“ mienia analytici ISW. Putinove súčasné vyhlásenia im pripomínajú tie z prelomu rokov 2021 a 2022, že ruská armáda nemá v úmysle napadnúť Ukrajinu.
„Putinovo uisťovanie o mierových úmysloch voči NATO vyznieva prázdne v kontexte hrozieb, ktoré on a jeho okolie v poslednej dobe vznáša voči členským štátom NATO,“ píše v správe inštitút.
Početné hrozby voči Aliancii
Americkí experti pripomínajú, že Putin pohrozil Poľsku tento rok v júli po tom, čo Varšava vyslala svoju armádu na bielorusko-poľské hranice v reakcii na presun žoldnierov z ruskej Wagnerovej skupiny do Bieloruska. Ruský prezident vtedy vyhlásil, že Rusko odpovie „všetkými prostriedkami“, ktoré má k dispozícii.
NATO sa vyhrážajú aj poprední kremeľskí propagandisti na čele s exprezidentom podpredsedom ruskej bezpečnostnej rady Dmitrijom Medvedevom. „Rusko má právo na vojnu proti všetkým krajinám NATO,“ komentoval v auguste podporu Západu ukrajinským úderom na okupovanom Kryme.
Medvedev v novembri opäť pohrozil Poľsku, že Rusko považuje Varšavu za „nebezpečného nepriateľa“, ktorý by mohol stratiť svoju „štátnosť“.
Moderátori talk show v ruskej štátnej televízii tiež opakovane naznačujú, že pobaltské krajiny sa stanú ďalším vojenským cieľom Ruska a že padnú krátko po Ukrajine. Komentátor Vladimir Solovjov zase s obľubou hrozí použitím jadrových zbraní proti Ukrajine a voči krajinám NATO.
Podľa ISW sú však tieto hrozby súčasťou dlhotrvajúcich ruských naratívov o možnom útoku na NATO, ktoré sa objavovali ešte predtým, ako Fínsko minulý rok požiadalo o vstup do Aliancie.
„Vyjadrenia ruských propagandistov určite nepredstavujú vojenskú hrozbu pre krajiny NATO, ale sú dôležitým kontextom pre zjavnú Putinovu snahu upokojiť vody počas jeho rozhovoru zo 17. decembra,“ sú presvedčení experti.
Ochrana oblastí pri NATO
Inštitút tiež vysvetľuje, že Rusko v súčasnosti prerozdeľuje Západný vojenský okruh, pričom znovuvytvára Leningradský a Moskovský vojenský okruh. Tento krok je súčasťou dlhodobého reštrukturalizačného a expanzívneho úsilia, ktorého cieľom je "pripraviť Rusko na potenciálnu budúcu rozsiahlu konvenčnú vojnu proti NATO", upozorňuje inštitút.
Západný vojenský okruh je zodpovedný za ochranu oblastí Ruska ležiacich pri hraniciach s členskými štátmi NATO Litvou, Lotyšskom, Estónskom a Fínskom, ale veľká časť jeho síl sa zapojila do bojov na Ukrajine, kde utrpela značné straty.
Obnova Leningradského a Moskovského vojenského okruhu má podľa inštitútu pravdepodobne vyvážiť operačné požiadavky spojené s vojnou na Ukrajine so zaisťovaním pozícií pozdĺž ruských hraníc s NATO.
Putinovo zdôvodnenie vytvorenia leningradského okruhu, ktorý bude zodpovedný za oblasť hraničiacu s Fínskom, Švédskom a Arktídou, naznačuje, že tento krok vníma ako vojenskú odpoveď na problémy vyvolané už zrealizovaným, alebo budúcim členstvom škandinávskych krajín v Aliancii, uzatvára ISW.
Fínsko sa spolu so Švédskom rozhodli ukončiť svoju dlhotrvajúcu politiku vojenskej neutrality a požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie po tom, čo Rusko vlani vo februári podniklo inváziu na Ukrajinu. Fínsko sa k Aliancii oficiálne pripojilo v apríli 2023. Ratifikáciu švédskej žiadosti o vstup do NATO naďalej odkladajú Turecko a Maďarsko.