Iránska špionážna loď pomáha Húsíom útočiť na lode v Červenom mori, píše Wall Street Journal
Iránske polovojenské sily poskytujú jemenským šiitským povstalcom aktuálne spravodajské informácie, aby mohli páchať raketové a dronové útoky na lode plávajúce v Červenom mori, napísal dnes spravodajský denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na nemenované bezpečnostné zdroje.
Bez iránskej pomoci by rakety skončili vo vode
Spravodajské informácie o polohe lodí sú podľa západných a blízkovýchodných zdrojov popredného denníka zhromažďované iránskym plavidlom v Červenom mori a následne odovzdávané Húsíom, čo tejto Iránom podporovanej povstaleckej skupine umožňuje útočiť na lode, ktoré majú vypnuté transpondéry.
"Húsíovia nemajú radarovú technológiu, ktorá by im umožnila zasiahnuť lode," uviedol nemenovaný západný bezpečnostný predstaviteľ. "Potrebujú iránsku pomoc. Bez nej by rakety jednoducho spadli do vody," dodal.
Iránske plavidlo, ktoré tieto spravodajské informácie zhromažďuje, podľa západných predstaviteľov citovaných denníkom The Wall Street Journal nahradilo iránsku špionážnu loď, ktorá bola zasiahnutá pri útoku v roku 2021, ktorý je pripisovaný Izraelu.
"Irán im dáva zbrane a mohol by to zastaviť," uviedol vysoko postavený izraelský predstaviteľ. "Musíme pracovať na tom, aby sme na Irán vyvíjali tlak, aby prestal," dodal.
Iránska misia pri OSN na žiadosť denníka o komentár nereagovala.
Pomoc vraj nepotrebujú
Hovorca Húsíov uviedol, že skupina nepotrebuje pri svojich útokoch spoliehať na iránsku pomoc. "Je zvláštne prisudzovať všetko Iránu, ako by to bola najsilnejšia svetová mocnosť," uviedol hovorca. "Máme spravodajské zariadenia, ktoré sa za roky agresie proti nám osvedčili," dodal.
Húsíovia, ktorí kontrolujú rozsiahle časti Jemenu vrátane hlavného mesta a veľkú časť pobrežia Červeného mora, v posledných dňoch opakovane útočia na obchodné lode v oblasti úžiny Báb al-Mandab, údajne v rámci kampane na podporu Palestínčanov v Pásme Gazy.
Začiatkom tohto týždňa Pentagon predstavil plány na vytvorenie medzinárodnej námornej operácie na ochranu obchodných plavidiel v Červenom mori. Súhlas už podľa amerického ministerstva obrany vyjadrilo vyše 20 krajín.
Množstvo najväčších svetových lodných spoločností a producentov ropy medzitým začalo odkláňať plavidlá z regiónu. Náhradné trasy, napríklad cez mys Dobrej nádeje, ale plavbu výrazne predlžujú a zdražujú.