Čaputová podpísala rozpočet. Zvažuje však, že ho napadne na Ústavnom súde
Prezidentka Zuzana Čaputová dnes podpísala štyri zákony. Sp medzi nimi aj vládny konsolidačný balíček aj štátny rozpočet. Rok 2024 teda Slovensko nezačne v rozpočtovom provizóriu, ubezpečuje hlava štátu. Napriek tomu zvažuje, že ho napadne na Ústavnom súde.
"Z hmotnoprávnych aj procesných dôvodov však prezidentka zvažuje podanie zákona o štátnom rozpočte na Ústavný súd. Aj podľa stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla neistota ohľadom súladu schváleného rozpočtu s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti," vysvetľuje prezidentka.
Čaputová chce objasniť, či proces prijímania štátneho rozpočtu musí spĺňať určité legislatívne parametre, ale najmä to, či rozpočtová zodpovednosť v ústave má byť rešpektovaná a reálne vynútiteľná voči vláde a parlamentu pri tvorbe rozpočtu.
Považuje to za otázky, ktoré svojim významom výrazne presahujú štátny rozpočet na jeden konkrétny rok a je podľa nej dôležité poznať na ne odpovede.
Udržateľnosť sa kontinuálne zhoršuje
"Už dlho žijeme v ére, keď sa verejné zdroje v obrovských objemoch míňajú aj na nesystémové plošné opatrenia, keď je konsolidačné úsilie považované za nutné zlo a dlhodobá udržateľnosť financií sa kontinuálne zhoršuje," upozorňuje hlava štátu.
Stanovisko Ústavného súdu by podľa Čaputovej mohlo byť dôležitou správou pre budúcnosť Slovenska, ktorá sa podľa nej bez zásadnej zmeny prístupu k dlhodobej udržateľnosti takmer isto vydá na grécku cestu.
Deficit verejných financií klesne v budúcom roku pod šesť percent. Vláda tak rozpočtový schodok zníži o viac ako pol percenta hrubého domáceho produktu. Ten má v tomto roku dosiahnuť 6,52 percenta. Zníženie deficitu je postavené na konsolidačných opatreniach, medzi ktoré patrí napríklad okresanie druhého piliera či zavedenie bankovej dane.
Schodok verejných financií síce klesne, no zadlženie krajiny ide nahor. Dlh predražuje aj prudký nárast úrokových sadzieb vyvolaných krokmi Európskej centrálnej banky. To vedie k nárastu úrokových nákladov, keďže vysoké sadzby sa postupne premietajú do nárastu dlhovej služby. Okrem toho, inflácia už nebude opticky pomáhať znižovať dlh v pomere k výkonu ekonomiky tak rýchlo, ako to bolo v minulosti.
Kritika rozpočtovej rady
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varovala, že rozpočet na rok 2024 bez dodatočných zmien prekračuje výdavkové limity a výrazne tak zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Prijaté opatrenia podľa nej na príjmovej strane štátneho rozpočtu umožňujú vláde navýšiť výdavky iba o 600 miliónov eur.
To znamená, že výdavky schváleného rozpočtu sú v porovnaní s predpokladaným aktualizovaným limitom stále vyššie o odhadovaných takmer 1,7 miliardy eur.
"Schválený rozpočet tak bez dodatočných zmien nie je v súlade s platnými limitmi výdavkov zo 6. februára 2023, limitmi nových výdavkov predložených 15. decembra 2023 do NRSR, ani predbežne aktualizovanými limitmi výdavkov po zohľadnení trvalého dopadu prijatých opatrení v parlamente," upozornila rada.
Rozpočet tak podľa rady aj po zohľadnení už prijatých príjmových legislatívnych opatrení zhoršuje dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenska o 0,8 percenta hrubého domáceho produktu, čo je v rozpore s požiadavkou limitov verejných výdavkov. "Existuje obava z toho, či nevzniká neistota ohľadom jeho súladu s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti," dodala.