Putin označuje vojnu na Ukrajine ako boj o prežitie Ruska. Národ ho podľa neho podporuje
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok označil vojenskú operáciu Moskvy na Ukrajine za boj o prežitie Ruska. Povedal to počas kampane za znovuzvolenie v marcových prezidentských voľbách, informujeme podľa agentúry AP.
Putin na stretnutí s pracovníkmi zbrojárskeho priemyslu v meste Tula južne Moskvy vyhlásil, že drvivá väčšina Rusov jeho postup podporuje.
Robíme to, čo ľudia čakajú
"Keby to tak verejnosť nevnímala, nič také by sa nedialo. Robíme to, čo od nás ľudia očakávajú," dodal Putin.
Podľa neho bolo nutné poslať vojakov na Ukrajinu, aby sa ochránili rusky hovoriaci obyvatelia na východe Ukrajiny a zastavili sa pokusy Washingtonu a jeho spojencov z NATO narušiť životne dôležité bezpečnostné záujmy Moskvy. Ukrajina a jej spojenci odsúdili inváziu Ruska ako nevyprovokovanú agresiu.
"Keby sme neochránili našich ľudí..., zmenili by sme sa na slabú krajinu bez sebestačnosti, ktorá nikoho nezaujíma," povedal ruský prezident. "Blahosklonne by nás potľapkávali po pleci a dávali by nám zhnité zemiaky ako humanitárnu pomoc, pritom by rozmýšľali, ako by nám odsekávali časti (územia)," dodal.
Nápor sankcií
Putin povedal, že napriek očakávaniam, že sa Rusko pod náporom sankcií rýchlo zrúti, ruská ekonomika rastie a vojenský priemysel prudko zvýšil výrobu.
Ruský líder (71) sa uchádza o znovuzvolenie vo voľbách 15.-17. marca ako nezávislý kandidát. Spolieha sa na to, že po 24 rokoch pri moci má ruské politické kruhy pevne pod kontrolou.
Jeho znovuzvolenie sa pokladá za takmer isté. Jeho oponenti sú buď uväznení alebo utiekli do zahraničia a väčšina nezávislých médií je zakázaná. Čelí iba symbolickým oponentom z politických strán priateľských voči Kremľu.
Putin sa postaral aj o ústavnú reformu, podľa ktorej sa môže uchádzať o znovuzvolenie na dve ďalšie šesťročnú funkčné obdobia a pri moci môže byť až do roku 2036. Zároveň je najdlhšie vládnucim lídrom Kremľa od čias diktátora Josifa Stalina, ktorý zomrel v roku 1953.