Keď imunita naháňa alergiu. Ako sa zbaviť kýchania či svrbenia

Patrím medzi šťastných ľudí. Kvitnúce stromy vítam s otvorenou náručou, môžem dosýta hladkať akékoľvek zviera, ktorému to bude príjemné. V zaprášenom prostredí si maximálne kýchnem, keď sa priveľké množstvo čiastočiek zvíri.

Jediným obmedzením toho, čo si kladiem na tanier, je moja chuť. A žiadala by som si dodať, že aj disciplína, ale v tomto ohľade predsa len trochu zaostávam. Bez zaváhania zlupnem mištičku arašidov, milujem morské plody a môjho muža udivujem tým, ako si niekedy len tak nalejem pohár obyčajného mlieka.

Keď píšem tieto riadky, v duchu i naozaj si „klopem na drevo“, aby mi to vydržalo či najdlhšie. Pretože to, čo mne stále pripadá ako samozrejmý štandard, je pre mnohých nedostižným snom. Niektoré odhady hovoria, že nepotrvá až tak dlho, keď bude nejakou alergiou trpieť v priemere každý druhý človek. To je hrozivé číslo.

Hoci veľká časť alergických reakcií je „len“ obmedzujúca, najmä tie potravinové či na hmyzí jed môžu byť i život ohrozujúce. Ako a prečo sa to vlastne celé deje? Kde sa dejú chyby, pre ktoré sa naša imunita vrhá na v podstate neškodné substancie so zúrivosťou ničiaceho monštra? A ako sa s tým všetkým vyrovnáva veda a výskum? Je toho dosť, čo potrebujeme prebrať.

Správny úmysel, nesprávny cieľ

Najprv sa pozrime na procesy v našom tele predtým, ako sa vyvinie alergia. Ako v rozhovore pre český magazín Téma vysvetlil prednosta Pracoviska klinickej a transplantačnej imunológie IKEM v Prahe Ilja Stříž, jedinci disponovaní na alergiu majú v krvi viac takzvaných IgE protilátok, „ktoré sú u nealergikov využívané najmä na boj proti parazitom. Alergici majú v krvi aj viac eozinofilných leukocytov,“ pokračuje.

Len spresnime, že ide o typ bielych krviniek, ktoré sa tiež uplatňujú v boji proti parazitárnym infekciám a ich vysoká koncentrácia je typická nielen pre a...