Nemecký minister hospodárstva čelí kritike, že vedel o dopadoch odchodu od jadra. Opozícia chce vyšetrovanie
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck čelí kritike kvôli tomu, či pred odpojením posledných jadrových elektrární v čase vrcholiacej energetickej krízy mal všetky podklady pre tak závažné rozhodnutie.
Magazín Cicero totiž s odvolaním sa na získané podklady napísal, že vysokí úradníci z ministerstva hospodárstva a tiež z ministerstva životného prostredia mohli zatajovať obavy expertov z odstavenia reaktorov, a tak Habecka oklamať.
Obavy expertov
Minister, ktorý dnes o veci hovoril v osobitnom parlamentnom výbore, ktorý sa odchodu od jadra venuje, trvá na tom, že nič také sa nestalo.
V centre podozrenia stojí niekdajší Habekov tajomník Patrick Graichen, ktorý podľa zdrojov ministrovi zatajoval obavy expertov z ministerstva. Podobné podozrenie sa týka aj Stefana Tidowa, tajomníka ministerky životného prostredia Steffi Lemkeovej. Tá rovnako ako Habeck takéto obvinenia odmietla.
Habeckov úrad tvrdí, že pri rozhodovaní nebol žiadny názor ignorovaný a ani z ideologických dôvodov ohýbaný. Výroky, ktoré naznačujú opak, považuje ministerstvo hospodárstva za skratkovité a bez kontextu.
Sám Habeck poukazuje na to, že osobne oslovoval prevádzkovateľov jadrových elektrární, aby si ich názor na predĺženie chodu vypočul.
Opozičná konzervatívna únia CDU/CSU chce ale záležitosť riadne prešetriť, pretože správu magazínu Cicero považuje za potvrdenie dlhodobého podozrenia, že verejnosť aj poslanci dostávali klamlivé informácie. Konzervatívci odpojenie reaktorov v tom čase odmietali a navrhovali predĺženie ich chodu minimálne o niekoľko ďalších rokov.
Mrzutá kauza
Portál Politico dnes napísal, že únia si nemôže nechať ujsť príležitosť, kedy by mohla Habecka poškodiť. Portál tiež uviedol, že celá kauza pre Habecka a Lemkeovú v skutočnosti nebezpečná nie je. "O to viac je ale mrzutá," píše Politico s odvolaním sa na nadchádzajúce voľby.
Nemecko vlani v apríli po viac ako 60 rokoch prevádzky odstavilo svoje posledné tri jadrové elektrárne. Vláda pôvodne počítala s tým, že odpojenie reaktorov nastane o štvrť roka skôr, pre energetickú krízu súvisiacu s dopadmi ruskej invázie na Ukrajinu však tento krok odložila.
O ukončení výroby elektrickej energie z jadra v Nemecku rozhodla v máji 2011 vláda konzervatívnej kancelárky Angely Merkelovej. Podnetom k tomu bola havária jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime z toho istého roku.
Nemecko do havárie vo Fukušime produkovalo z jadra 25 percent elektrickej energie. V poslednom štvrťroku prevádzky sa jadrové reaktory podieľali na výrobe elektriny v Nemecku len asi piatimi percentami, v roku 2022 potom asi šiestimi percentami. Pre porovnanie - vlani Nemecko vyrobilo 55 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov a do roku 2030 chce takto získavať najmenej 80 percent elektrickej energie.
V roku 2023, keď Nemecko skončilo s jadrom, sa krajina po prvý raz za viac ako 20 rokov stala čistým dovozcom elektriny.