Turecko chce dohliadať na dodržiavanie podmienok prímeria v Gaze, povedal Erdogan. Chce obnoviť zničené územie
Turecko chce byť súčasťou skupiny, ktorá bude dohliadať na dodržiavanie pravidiel dohodnutého prímeria v Pásme Gazy. Povedal to dnes turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý podľa agentúry AFP tiež vyhlásil, že by sa rád podieľal na obnove zničenej infraštruktúry na palestínskom území.
"Aby sa Pásmo Gazy mohlo zotaviť, budeme spolu s medzinárodným spoločenstvom podporovať úsilie o jeho rekonštrukciu," vyhlásil Erdogan. Dodal, že je dôležité poskytnúť Palestínčanom komplexnú humanitárnu pomoc. Vo vyhlásení tureckého ministerstva zahraničných vecí stojí, že Ankara bude humanitárnu pomoc naďalej poskytovať.
Kritika Izraela
Jeden z vysokopostavených tureckých úradníkov agentúre Reuters oznámil, že Turecko bude súčasťou skupiny zriadenej na nájdenie tiel zosnulých rukojemníkov v Gaze. Spoločne s Tureckom sa na tejto činnosti má podieľať Izrael, USA, Katar a Egypt.
Turecko je jedným z najtvrdších kritikov postupu Izraela v Pásme Gazy a niekoľkokrát obvinilo Izrael z páchania genocídy. Od začiatku konfliktu pred dvoma rokmi sa Turecko zapájalo do mierového úsilia prevažne nepriamo, ale v posledných týždňoch zohralo v rokovaniach dôležitú úlohu.
Erdogan tvrdí, že Trumpovi vysvetlil, ako možno v Gaze dosiahnuť mier, a že americký prezident požiadal Ankaru o pomoc s presvedčením palestínskeho teroristického hnutia Hamas, aby bol jeho plán prijatý. "Som veľmi potešený, že rozhovory medzi Hamasom a Izraelom, ktoré sa konajú v Šarm aš-Šajchu a na ktorých sa podieľa Turecko, viedli k prímeriu v Gaze," napísal dnes Erdogan na sociálnej sieti X.
Nepriame rozhovory
V Egypte sa v posledných dňoch konali nepriame rozhovory medzi Izraelom a Hamasom na základe návrhu, ktorý predložil Trump. Ten v noci na dnes oznámil, že Izrael a Hamas súhlasili s prvou fázou mierového plánu.
Plán popri prepustení rukojemníkov a zastavení bojov rieši tiež množstvo otázok ohľadom povojnovej budúcnosti Pásma Gazy. Palestínske územie by malo byť demilitarizované a po nejaký čas by mu mala vládnuť vláda palestínskych technokratov pod dohľadom medzinárodného výboru, ktorému má predsedať Trump.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu v reakcii na útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili na 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov.
Podľa tamojších úradov, ovládaných Hamasom, pri ofenzíve zahynulo vyše 67-tisíc Palestínčanov. Tieto údaje, ktoré OSN považuje za spoľahlivé, nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami, ale podľa zahraničných mimovládnych organizácií vyše 80 percent obetí boli civilisti.