Vedci: Extrémne klimatické zmeny v Antarktíde sú prakticky isté. Čoskoro to môžeme pocítiť všetci
V Antarktíde budú extrémne klimatické javy ako oceánske vlny horúčav a zrýchľujúci sa úbytok ľadu takmer určite stále častejšie.
Komunity žijúce pri pobreží tak budú stále častejšie nútené čeliť povodniam a búrkam, ktoré budú navyše stále silnejšie. Vyplýva to zo štúdie britských vedcov, o ktorej informoval spravodajský portál The Irish Times.
Účinky po celej planéte
Antarktída je kolosálnou zásobárňou pevninského ľadu, má hrúbku štyri kilometre a jej rozľahlý biely povrch odráža slnečné žiarenie do atmosféry, čo udržuje Zem chladnú.
V marci 2022 zažila doteraz najväčšiu zaznamenanú vlnu horúčav, keď teploty boli o 38,5 stupňa Celzia vyššie ako obvykle. Na Antarktíde vtedy namerali mínus desať stupňov v období, keď býva okolo 40 pod nulou.
Štúdia publikovaná v časopise Frontiers in Environmental Science dáva dohromady dáta o vplyve extrémnych javov na Antarktídu.
Podľa vedcov je kvôli nim narušené počasie, sú silnejšie prašné búrky a rúcajú sa ľadovcové šelfy. Autori štúdie varujú, že by to čoskoro mohlo vyvolať kaskádovité účinky po celej planéte.
Stáročia, kým sa zotaví
Krehké životné prostredie Antarktídy "môže byť v budúcich rokoch a desaťročiach vystavené značnému tlaku a poškodeniu" a môže trvať stáročia, než sa zotaví, varuje štúdia.
"Zmeny v Antarktíde majú globálne dôsledky," uviedol hlavný autor štúdie Martin Siegert, profesor na univerzite v juhoanglickom Exeteri.
Kvôli zmenám v ekosystéme sa v Antarktíde urýchlil úbytok morských druhov a dochádza k invázii nepôvodných rastlín. V posledných rokoch sa navyše v zime netvorí dostatok ľadu a v súčasnosti je najnižší od začiatku merania.
Pri piesočných búrkach na povrch ľadu dopadá stále viac čiastočiek piesku a kamienkov, povrch sa tak tmavší, rýchlejšie topí a neodráža toľko svetla, citujú zo štúdie The Irish Times.
Vedci vyzývajú na ochranu oblastí
Autori štúdie poukazujú na zraniteľnosť Antarktídy kvôli vplyvom extrémnych klimatických javov na tamojšiu biodiverzitu. Teplé roky sprevádza nižší výskyt poteru, čo vedie k zlyhaniu rozmnožovania cicavcov, ktoré sú závislé na jeho konzumácii. Dôkazom sú podľa vedcov početné mŕtve mláďatá uškatcov na plážach.
"Naše výsledky ukazujú, že extrémne udalosti, ktoré majú vplyv na celý svet v podobe silných dažďov a záplav, vĺn horúčav a lesných požiarov, ako napríklad v Európe tento rok v lete, majú vplyv aj na odľahlé polárne oblasti. Extrémne udalosti ovplyvňujú antarktické ľadovce, morský ľad a prírodné ekosystémy. Preto je nevyhnutné, aby sa uplatňovali medzinárodné zmluvy a politika na ochranu týchto krásnych, ale citlivých oblastí," uvádza Anna Hoggová, spoluautorka štúdie a profesorka na univerzite v Leedse.